S určitým zjednodušením sa dá povedať, že súcit pozostáva z troch prvkov:
Empatia. Je to schopnosť vcítiť sa. Považujeme za dôležité rozlišovať medzi empatiou a identifikáciou. Pri empatii zdravotnícky pracovník vníma, ako sa pacient cíti, ale zároveň si zachováva určitý odstup a nadhľad. Vďaka tomu môže byť pacientovi nápomocnejší, ako keby sa s ním úplne stotožnil.
Dobrá vôľa a súcit. Sú dôležité samy osebe, pretože väčšina pacientov dokáže vycítiť, či to s nimi zdravotnícky pracovník myslí dobre.
Pomoc. Okrem vyššie uvedeného zahŕňa aj špecifickú pomoc. Inými slovami, súcit motivuje altruistické správanie.
Možno sa pýtať, či by nestačila konkrétna pomoc, t. j. napr. mechanické dodržiavanie určitého odporúčaného postupu. Takýto prístup je určite možný, ale nebude mať dobrý a dôveryhodný účinok na pacienta. Pacient potom ťažšie spolupracuje pri liečbe. To platí pre farmakoterapiu a ešte viac pre náročnejšie prvky liečby, ako sú dodržiavanie diéty, pravidelné cvičenie atď. Pacienti, ktorí sú presvedčení, že im lekár nerozumie, sa tiež častejšie sťažujú, aj keď ich inak liečili lege artis – podľa zákona, zásady.
Zistilo sa, že súcit sa dá zvýšiť krátkodobým tréningom a že súcit má aj i neurofyziologické prejavy. Na rozvoj súcitu zdravotníckych pracovníkov boli vyvinuté rôzne špecializované programy odbornej prípravy. Existujú tiež dôkazy o ich účinnosti. Základným prvkom týchto programov je nácvik uvedomovania a reflexného počúvania (t. j. prejavenie porozumenia a neodsudzovanie), schopnosť pochopiť situáciu a širší kontext, primerane vzbudiť nádej, používať a rozpoznávať neverbálnu komunikáciu a zvyšovať empatiu. Súcit sa rozvíja aj v „Meditácii milujúcej láskavosti“. Nahrávky tejto techniky sú voľne dostupné na webovej stránke autora (drnespor.eu).
Únava zo súcitu súvisí s vyčerpaním, neschopnosťou empatie a stresom. Zdravotnícki pracovníci v niektorých oblastiach sú náchylnejší na únavu zo súcitu, ale zďaleka to nie je jediný faktor. Nie je prekvapujúce, že únavu zo súcitu častejšie pociťovali lekári, ktorí pracovali na tri zmeny 80 a viac hodín týždenne. Únava zo súcitu nie je totožná so syndrómom vyhorenia, ale tieto kategórie sa do značnej miery prekrývajú. Zistilo sa, že rizikové emócie (napr. hnev) prispievajú k únave zo súcitu a zdravé emócie, ako napríklad láskavosť, majú opačný účinok. Únava zo súcitu sa častejšie vyskytuje pri nadmernom pracovnom zaťažení a nevhodných podmienkach na pracovisku. K tomu možno pripočítať veľkú administratívnu záťaž zdravotníckych pracovníkov. Riziko únavy zo súcitu znížila podpora zo strany nadriadených, spolupracovníkov a organizácie. Svoju úlohu zohrávajú aj osobnostné faktory, napríklad nadmerný perfekcionizmus.
Z uvedeného vyplýva, že prevencia únavy zo súcitu sa do značnej miery prekrýva s prevenciou nadmerného stresu, čo potvrdili onkologické sestry, ktoré s úspechom použili nácvik čiastočnej relaxácie počas pracovných aktivít.
Medzi sebaľútosťou a súcitom je veľký rozdiel. Sebaľútosť je pasívna a súvisí s pocitom nespravodlivosti. Súcit so sebou samým vedie k širšiemu chápaniu utrpenia a cieľavedomej činnosti (pozri nasledujúce cvičenie).
– Cvičiť si súcit môžete v akejkoľvek polohe, najlepšie vo vzpriamenom sede a uvoľnene so zatvorenými očami.
– Možno vás niečo trápi, bolí alebo rozčuľuje. Uvedomte si, o čo ide.
– Premýšľajte nad tým, koľko ľudí na tejto planéte je v podobnej situácii. V duchu im povedzte, že chápete, ako sa cítia.
– Potom im z diaľky poskytnite útechu, povzbudenie alebo radu.
– Podobne povzbudzujte a upokojujte seba.
– Nakoniec sa natiahnite, mierne sa usmejte a otvorte oči.
Súcit so sebou samým si vyžaduje sebauvedomenie. Vďaka tomu je zdravotnícky pracovník empatickejší voči iným ľuďom a tiež lepšie identifikuje a uspokojuje svoje vlastné potreby. Dobré je tiež prijať skutočnosť, že určitá miera utrpenia je súčasťou ľudského života. Odporúča sa láskavosť voči sebe samému, aj keď človek urobil chybu. Súcit so sebou samým zahŕňa schopnosť vyhľadať pomoc od iných ľudí. Súcit so sebou samým je dôležitý nielen pre zdravotníckych pracovníkov, ale pre celú populáciu. Uvádza sa, že nedostatok súcitu adolescentov so sebou koreluje s úzkosťou, depresívnymi symptómami a stresom. A naopak, súcit so sebou samým zmierňuje ťažkosti jedincov s úzkostnou a depresívnou symptomatológiou či dokonca praktizovanie súcitu so sebou samým zlepšuje nielen psychický, ale aj fyzický stav diabetických pacientov.
Viac na www.drnespor.eu
Autor: MUDr. Karel Nešpor, CSc.