Vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM) sa vyvíja postupne a problémom je, že ani sám pacient si veľakrát nemusí všimnúť, že sa s jeho zrakom niečo deje. Až kým sa neohlási jasnými príznakmi. Vypadávanie písmeniek či zdeformovaný obraz hovoria o tom, že choroba už postúpila. Aj preto je dobré zachytiť ju včas. Postačí na to celkom jednoduchý úkon – aby ste videli, zakryjete si oko. Pre ľudí v strednom veku je dôležitá aj pravidelná kontrola zraku. Ochorenie, ktoré zasahuje makulu, teda centrálnu časť sietnice oka, čo je miesto najostrejšieho videnia, postihuje ľudí nad 50 rokov a jeho výskyt stúpa s vekom. Vo veku 65 rokov a viac ho diagnostikujú jednému človeku z desiatich. Po 75. narodeninách ním trpí približne každý štvrtý človek.
Príčiny vzniku ochorenia nie sú známe, poznáme len jeho rizikové faktory. Niektoré ovplyvniť nemôžeme, a to sú napríklad svetlé dúhovky či výskyt ochorenia v rodine, kedy riziko stúpa až trojnásobne. Ohrozenejší sú aj muži. Ďalšie rizikové faktory však ovplyvniť môžeme – napríklad fajčenie. Je dokázané, že tiež zvyšuje riziko vzniku ochorenia až trojnásobne. Ďalej sú to vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, nadváha, nedostatok pohybu, vystavenie očí slnečnému žiareniu. Viaceré z nich sa spájajú aj s častými civilizačnými ochoreniami, preto lekári odporúčajú predovšetkým zdravú životosprávu.
Aby sme strate zraku zabránili, dôležitý je aj včasný záchyt ochorenia. „Najmä suchá forma vekom podmienenej degenerácie makuly býva bez príznakov. Funkciu chorého oka často preberá druhé oko. Stáva sa, že niektorým pacientom odhalíme problém úplnou náhodou, keď prídu na vyšetrenie, lebo si myslia, že potrebujú len silnejšie okuliare. Ochorenie sa môže rýchlo zhoršovať a ak postihnutie zraku zistíme neskoro, v pokročilom štádiu vlhkej formy, môže sa stať, že pacientovi už nedokážeme pomôcť a o zrak definitívne príde,“ upozorňuje na riziko očný lekár MUDr. Pavol Kusenda. Mnoho ľudí v súčasnej dobe odkladá kontrolné vyšetrenia u špecialistov, rovnako to platí aj v prípade oftalmologických ambulancií. Preto je oveľa viac ako inokedy dôležité, aby si pacienti kontrolovali zrak aj doma. Test zraku pomocou Amslerovej mriežky je rýchly, jednoduchý a pomôže identifikovať problém aj bez lekára. „Sami zo svojej skúsenosti vieme, že je veľmi dôležité čím skôr podchytiť ochorenie a zahájiť adekvátnu liečbu, ktorá dokáže zachrániť pacientovi zrak,“ hovorí Josef Vízdal z občianskeho združenia ZA ZDRAVÉ OČI. Samovyšetrenie Amslerovou mriežkou odporúčajú aj samotní oční lekári, mriežka je dostupná v ich ambulanciách, ako aj na webovej stránke Slovenskej oftalmologickej spoločnosti na www.soska.sk/assets/documents/2021/amslerova-mriezka.pdf.
Veľmi jednoducho. Stačí si zakryť jedno oko a druhým sa sústrediť na čierny bod v strede Amslerovej mriežky. Ak vidíte obraz rovnako, váš zrak je momentálne v poriadku a stačí, keď sa otestujete o ďalší týždeň. Ak by ste ho však videli zdeformovane, napríklad ako vlnité alebo zahmlené čiary alebo by ste časť mriežky nevideli, navštívte očného lekára. Dôležité je, aby ste si oči kontrolovali pravidelne a každé otestovali samostatne. Výhodou, ale aj nevýhodou nášho zraku v tomto prípade je, že oči sa vzájomne dopĺňajú a veľakrát si neuvedomíme, že dobre vidíme len jedným okom a ochorenie nemusíme odhaliť. „Keď vekom podmienená degenerácia makuly postupuje, pacientovi sa pri čítaní začnú prehýbať riadky, vypadávajú mu písmená, nerozoznáva tváre. Vidí tmavú škvrnu alebo zdeformované objekty. Tým, že sa mu postupne znižuje ostrosť videnia, výrazne sa mu znižuje aj kvalita života,“ vysvetľuje MUDr. Pavol Kusenda. „Je veľmi dôležité, aby sa ochorenie rozpoznalo včas, tak sa pacient aj včas dostane k účinnej liečbe. Samozrejme, manažujú ju oftalmológovia, ale pomocnú ruku podáva aj naša organizácia. Klientom s VPDM vieme v mnohom pomôcť. V prvom rade s vyrovnaním sa a prijatím skutočnosti, že majú vážny problém so zrakom. Následne ich naše sociálne pracovníčky a sociálni pracovníci naučia efektívne využívať zvyšky zraku. Pomáhajú im tiež s úpravou prostredia, aby sa v domácnosti vedeli lepšie orientovať, ale aj so zabezpečením a výberom kompenzačných či optických pomôcok a s nácvikom ich používania. A v neposlednom rade im vedia pomôcť s administratívnym procesom vybavovania žiadostí o rôzne príspevky či kompenzačné pomôcky,“ uviedla Eliška Fričovská z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.
(red)