Modré pery nemusia byť len znamením toho, že nám je chladno. Ide totiž o jeden z príznakov nenápadne prebiehajúceho ochorenia, ktoré môže prerásť až do zlyhania srdca a pľúc. Reč je o pľúcnej artériovej hypertenzii.
Naozaj môže postihnúť kohokoľvek a kedykoľvek, deti aj dosplelých, ale najčastejšie sa diagnostikuje pacientom okolo 40. a 50. roku života. O pľúcnej artériovej hypertenzii hovoria odborníci ako o „rakovine ciev“, i keď nejde o onkologické ochorenie. Tento popis však vystihuje pravú podstatu choroby. V istom okamihu života sa pacientom s touto zriedkavou chorobou začnú zužovať drobné pľúcne tepny. V ich stenách sa začnú množiť bunky, následkom čoho zhrubnú. Tento fenomén má negatívny vplyv na pravú komoru srdca, ktorá vytláča do pľúc krv na okysličenie. Na to, aby prečerpala cez pľúca dostatočné množstvo krvi, musí vytvoriť vysoký tlak. Po čase však toto vypätie prestane zvládať, dochádza k jej preťaženiu a napokon k zlyhaniu srdca. Človeku sa tento stav prejaví dýchavičnosťou i pri bežnej fyzickej činnosti, modraním pier, opuchmi nôh, mdlobami a hromadením vody v tele. „Príznačné pre túto chorobu je, že pacienti o nej dlho nevedia. V mnohom sa podobá na iné ochorenia, preto sa ťažko diagnostikuje. Najčastejšie majú ľudia s podobnými symptómami ischemickú chorobu srdca, zúženie aortálnej chlopne až srdcové zlyhávanie. Ale dá sa zameniť aj s astmou alebo spánkovým apnoe,“ hovorí Tatiana Kubišová, zakladateľka občianskeho združenia Zriedkavé choroby.
Príčiny vzniku pľúcnej artériovej hypertenzie sú rôzne, no zhruba pätina pacientov ju má geneticky danú. Faktom je, že čím skôr sa choroba správne diagnostikuje a lieči, o to má človek lepšie vyhliadky. Ide o progresívnu chorobu, jediným riešením je napokon transplantácia pľúc. „Počet pacientov s pľúcnou artériovou hypertenziou na Slovensku nie je presný. Keďže sú tu štyri centrá, kde sa táto zriedkavá choroba lieči, neexistuje ucelená štatistika. Odhady hovoria približne o 250 pacientoch, no keďže nietorí ľudia nemajú správne stanovenú diagnózu, môže ich byť o niekoľko desiatok viac. S transplantáciou pľúc u nás žije deväť pacientov a jeden sa v súčasnosti nachádza na čakacej listine,“ hovorí Mgr. Iveta Makovníková, predsedníčka Združenia pacientov s pľúcnou hypertenziou, ktorá má sama transplantované pľúca. Toto aktívne občianske združenie už desať rokov poskytuje svojim členom sociálnoprávne i psychologické poradentvo, pravidelné stretnutia zamerané na výmenu skúseností a odborné informácie tak pre pacientov, ako aj pre rodinných príslušníkov. Osveta je mimoriadne dôležitá, viac aktualít a informácií o živote s diagnózou nájdete na portáloch www.zriedkavechoroby.sk a www.phaslovakia.org.
(red)