Pečeň funguje ako filter a továreň, kde sa spracovávajú všetky látky zachytené z krvi. Smeruje do nej všetko, čo sa do organizmu dostane zvonka cez tráviaci trakt. Potraviny, lieky aj vitamíny prejdú po prehltnutí pažerákom, krátko sa spracujú v žalúdku a ďalej pokračujú do tenkého a hrubého čreva. Z črevného obsahu sa následne vstrebávajú do krvi všetky potrebné, ale aj škodlivé látky a krv potom putuje do pečene. Niektoré spracované látky sa v pečeni ukladajú do zásoby, ostatné pokračujú ďalej do krvného obehu, a tým do celého tela.
Mechanizmus poškodenia pečene pri celiakii nie je jednoznačne definovaný. Negatívny vplyv na pečeň má narušená črevná bariéra a permeabilita – priepustnosť čreva pacienta s chronickým autoimunitným zápalom, čím nastáva zvýšený neprirodzený prechod rôznych mediátorov, toxínov, zápalových bakteriálnych antigénov. V rámci čreva dochádza k zmene črevnej mikrobioty, ktorá ďalej poškodzuje črevnú bariéru, nasleduje nadmerná translokácia (prechod) baktérií z čreva do krvného obehu smerujúceho do pečene. Je tiež zrejmé, že črevná priepustnosť je pri celiakii zvýšená. S tým súvisí aj nadmerné prestupovanie peptidov obilnín (peptidy sú organické chemické zlúčeniny vznikajúce zlúčením viacerých aminokyselín) do portálneho obehu krvi, čo môže zohrávať úlohu v zapojení pečene u pacientov s celiakiou. Hoci dysfunkcia pečene sa týka nielen pacientov s celiakiou, ale vyskytuje sa aj pri iných ochoreniach a syndrómoch ako IBS (syndróm dráždivého čreva), alergia na bielkovinu kravského mlieka, rôzne potravinové alergie a iné ochorenia, kde je zvýšená črevná priepustnosť, tieto s abnormalitami pečeňových enzýmov nesúvisia tak často, ako je to v prípade pacientov s celiakiou.
„Celiakia sa často asociuje s inými autoimunitnými chorobami, ako sú napr. autoimunitná tyreoitída, diabetes mellitus prvého typu, či autoimunitná hepatitída. Aj na základe toho sa vo všetkých prípadoch autoimunitných ochorení pečene odporúča vylúčiť aj celiakiu, pretože štatistiky v tomto prípade hovoria o jej troj- až sedempercentnom výskyte.“
Poškodenie pečene pri celiakii sa pohybuje od miernych pečeňových abnormalít až k závažným ochoreniam pečene. Medzi mimočrevné prejavy celiakie alebo pridružené ochorenia pečene patria:
Väčšina pacientov s poškodeniami pečene spojenými s celiakiou nemá v čase diagnostiky žiadne príznaky ochorenia pečene. Mierne až stredné zvýšenie sérovej hladiny špecifických enzýmov AST alebo aj ALT je najčastejší a často jediný laboratórny prejav poškodenia pečene pacientov s celiakiou. Vo väčšine prípadov sa zachytí ALT vyššie ako AST. Zvýšené hodnoty pečeňových testov sa môžu vyskytovať pri akútnych a chronických chorobách pečene, ako napríklad alkoholová choroba pečene, nealkoholové stukovatenie pečene, chronická hepatitída B, C alebo autoimunitná hepatitída.
Pomerne častým ochorením pečene je steatóza alebo stukovatenie pečene, keď sa tuk hromadí v pečeňových bunkách, ale nedochádza v nich k metabolizmu ako za normálnych okolností. Steatóza môže byť spojená aj s celiakiou, aj keď nie je jasné, či ide o príčinu, alebo následok. Vieme, že chudý celiatik už nepredstavuje typický obraz celiakie, pretože počet obéznych celiatikov pribúda. Asi desiatim až 20 % celiatikov, ktorí sú už nejaký čas na bezlepkovej diéte, sa objavuje hypertransaminézia, metabolické zmeny v pečeni, čo sa môže pripisovať aj často nutrične nevhodnému a nevyváženému zloženiu bezlepkových výrobkov.
Mierne pečeňové abnormality sú u celiatikov pomerne bežné a zvyčajne ustúpia na bezlepkovej diéte v priebehu jedného roka, ale hypertransaminazémia sa často znovu objaví po asi dvoch rokoch na bezlepkovej diéte. Pripisuje sa to metabolickým zmenám v pečeni, neraz vysokému obsahu lipidov a ovocného cukru v bezlepkových výrobkoch a globálnemu trendu nesprávneho životného štýlu pacientov s celiakiou. Je preto potrebné monitorovanie hladín transamináz raz za rok, predovšetkým u pacientov so zvyšujúcim sa BMI, a zároveň je potrebné ultrasonografické vyšetrenie pečene na vylúčenie steatózy alebo aj pokročilejšieho poškodenia pečene. Včasné rozpoznanie celiakie a nastavenie na bezlepkovú diétu môže navodiť úplné zotavenie pečeňových lézií a predídenie komplikáciám. Pacientom na bezlepkovej diéte sa po nejakom čase sérové hladiny pečeňových enzýmov normalizujú.
V prípade pacientov s celiakiou a zistenou steatózou pečene je okrem bezlepkovej diéty potrebná aj redukcia hmotnosti a úprava celkového životného štýlu. Súčasne s redukciou hmotnosti dochádza aj k úprave stukovatenia pečene. Uvádza sa, že desaťpercentná redukcia hmotnosti vedie k najlepším výsledkom úpravy steatózy.
Prevzaté z knihy BEZLEPKOVÁ DIÉTA – CELIAKIA A INÉ OCHORENIA VYVOLANÉ LEPKOM
Foto na titulke: Shutterstock
AUTOIMUNITNÉ OCHORENIA Celiakia je geneticky podmienená, celoživotná a nevyliečiteľná permanentná precitlivenosť na lepok na autoimunitno
CELIAKIA Celiakia ako geneticky podmienená, celoživotná a nevyliečiteľná permanentná precitlivenosť na lepok sa vyvíja na autoimunitnom po
