Migréna je chronické záchvatovité ochorenie prejavujúce sa strednou až ťažkou bolesťou hlavy, ktorá môže trvať niekoľko hodín až dní. Svetová zdravotnícka organizácia zaradila migrénu medzi 20 chorôb, ktoré výrazne zasahujú do života človeka a obmedzujú ho. Niektorí pacienti si často zamieňajú migrénu za klasickú bolesť hlavy.
Symptómy migrény majú veľký vplyv na celkové zdravie, súkromný, ale aj spoločenský a pracovný život. Dopad choroby na bežný život sa priamo úmerne zvyšuje s intenzitou a intervalom výskytu migrény, ale aj pridružených ochorení. „Život komplikuje nielen migréna, ale aj pridružené ochorenia, tzv. komorbidity migrény. Veľmi častou je epilepsia, či skleróza multiplex, vyskytujú sa aj psychické poruchy ako depresia alebo bipolárna porucha. Výnimkou nie sú ani ekzém, astma, potravinové alergie a senná nádcha,“ hovorí neurológ prof. MUDr. Peter Valkovič, PhD.
S boľavou hlavou má skúsenosti každý z nás. Niekedy má bolesť bežné príčiny – vyvolať ju môže momentálne vyčerpanie, zvýšený stres, nedostatok pohybu či čerstvého vzduchu. Takáto bolesť zväčša po chvíli pominie a život ide bez problémov ďalej. V niektorých prípadoch však môže mať často sa vracajúca bolesť úplne iné pozadie a trvať niekoľko neznesiteľných hodín vkuse, v extrémnych prípadoch dokonca až dní. Vtedy hovoríme už o migréne.
Hoci je migréna ako choroba v spoločnosti málo akceptovaná a už len samotné slovo migréna je nezriedka terčom poznámok a zľahčovania, štatisticky má s ňou svoje nepríjemné skúsenosti každý deviaty človek na svete. Trikrát častejšie postihuje ženy než mužov a nevyhýba sa ani deťom. Lekári pripisujú vznik migrény určitým faktorom, ktoré spôsobujú, že sa v mozgu v krátkom čase uvoľní príliš veľa hormónu sérotonínu a ďalších látok. To následne vyvolá zápal tepien mozgových obalov, rozšírenie mozgových ciev a bolesť hlavy. „Ak pacient trpí pulzujúcou bolesťou prevažne na jednej strane hlavy, pociťuje nevoľnosť, častokrát sprevádzanú zvracaním, je precitlivený na svetlo či zvuk, pravdepodobne trpí migrénou,“ hovorí MUDr. František Jurčaga, PhD., MPH, prednosta Neurologickej kliniky SZU Nemocnice sv. Michala v Bratislave.
Pri migréne je silná bolesť hlavy situovaná na jednej strane hlavy, má pulzujúci charakter a jej zhoršenie môže človek pociťovať pri pohybe. Pri atakoch migrény sa spravidla pridružujú aj sekundárne prejavy – niektorí pacienti pociťujú nevoľnosť, dokonca až nutkanie na zvracanie, iným bolesť hlavy zhoršujú svetlo a zvuky. Na základnú diagnostiku ochorenia migréna v domácom prostredí môže poslúžiť aj jednoduchý test. Ak ste zaznamenali aspoň dva prejavy z prvej kategórie a jeden prejav z druhej kategórie, mali by ste rozhodne požiadať svojho všeobecného lekára, aby vás poslal k odborníkovi – neurológovi, ktorý vás dôkladne vyšetrí a stanoví potrebnú liečbu.
Pociťujete pri bolesti hlavy aspoň dva z týchto prejavov?
Sprevádza bolesť hlavy aspoň jeden z týchto symptómov?
Niektoré migrenózne záchvaty sprevádza aj tzv. aura. Skúsenosti s ňou má približne každý piaty migrenik. Vyskytuje sa pred samotným spustením intenzívnej bolesti hlavy a pacient ju vníma vo forme zábleskov svetla alebo tzv. cikcakovitého videnia. Po aure nasleduje nástup intenzívnej bolesti hlavy. „Aura je komplex výstražných neurologických príznakov, ktoré môžu predchádzať alebo sprevádzať bolesť hlavy. Tento stav sa vyvinie v priebehu piatich až 20 minút a trvá maximálne hodinu. Okrem zábleskov svetla sa môžu vyskytnúť aj závraty, tŕpnutie končatín, dokonca až chvíľková strata videnia. Toto všetko spolu s bolesťou zneschopňujúcou bežné fungovanie obmedzuje život ťažkých migrenikov,“ vysvetľuje MUDr. František Jurčaga.
Migrénou trpeli aj v minulosti mnohé známe osobnosti. Van Gogh, Caesar či Čajkovskij sa netajili tým, že im život znepríjemňovala migréna.
Minulý rok v auguste zmapoval kvalitu života pacientov s migrénou u nás prieskum Ipsos Healthcare, ktorý upozornil na najväčšie problémy slovenských migrenikov.
Podľa prieskumu migrénou všeobecne trpia častejšie ženy, na Slovensku tvoria 70 % všetkých migrenikov. Najväčšiu skupinu pacientov (50 %) tvoria ľudia vo veku 34 až 49 rokov, o niečo menej (29 %) predstavuje skupina nad 50 rokov, no diagnostikované sú aj mladšie ročníky, 22 % pacientov je vo veku od 18 do 33 rokov. V otázke kvality života 58 % migrenikov v prieskume uviedlo, že ochorenie najviac ovplyvňuje celkové zdravie a spokojnosť v živote, 52 % uviedlo spoločenský život, 48 % kariéru. O niečo menej, 28 % tvrdí, že ochorenie má veľký vplyv na vzťah s rodinou, 20 % uviedlo rodičovstvo, 13 % štúdium. Iba 9 % migrenikov uviedlo, že migréna nemá zásadný vplyv na ich každodenný život.
Prieskum migrény medzi slovenskými pacientmi ukázal, že priemerne uplynú medzi výskytom prvých symptómov a stanovením diagnózy štyri roky. Diagnostika je veľmi dôležitým prvým krokom, nasledovať však musí nastavenie správnej a účinnej liečby. Interval medzi diagnostikovaním migrény a nasadením liečby sú v priemere trii roky. Pacienti tak môžu s neliečenou migrénou stráviť až sedem rokov. Až štvrtina pacientov pritom uvádza, že migréna sa v priebehu času zhoršuje, migrenózne ataky sa môžu objavovať štyri dni v mesiaci, ale aj 15!. Pacient prichádza k lekárovi s bolesťou hlavy, ktorá môže znamenať rôzne zdravotné problémy. Aby sa potvrdila migréna a nastavila adekvátna liečba, je potrebná dôkladná diagnostika. Pre lekára je výhodou, ak pacient spolupracuje a vedie si denník ochorenia, na základe ktorého má lekár lepší prehľad o prejavoch jeho ochorenia.
„Ak máte časté bolesti hlavy, nebojte sa vyhľadať neurológa a podrobne mu popísať svoju skúsenosť, ideálne zaznamenanú v migrenóznom denníku. Vyšetrenie netreba odkladať, pretože je krokom k definitívnej diagnóze. Ak ide o migrénu, je potrebné ju liečiť, aby sa pacient cítil lepšie a ochorenie mu ďalej neznepríjemňovalo každodenný život,“ zdôrazňuje neurológ MUDr. František Jurčaga, PhD., MPH.
Akútna liečba odstraňuje bolesť mierneho charakteru, ktorá sa dá tlmiť analgetikami. Ak sú záchvaty časté, alebo dostatočne neúčinkuje akútna liečba bolesti, je vhodné uvažovať o preventívnej (profylaktickej) terapii. Je vhodná v prípade, ak má pacient bolesti hlavy štyri a viac dní za mesiac, ako aj v prípadoch, kedy migréna výrazne ovplyvňuje každodenné aktivity pacienta, záchvaty sa predlžujú a akútna liečba je neefektívna alebo má nežiaduce účinky.
Nasadenie správnej liečby a zmena životného štýlu dokážu frekvenciu a intenzitu stavov migrény pozitívne ovplyvniť. Pacient však musí byť dôsledný a dlhodobo pracovať na prevencii. „Dôležité je naučiť sa ovplyvniť faktory, ktoré spúšťajú migrénu. Napríklad zvyknúť si na pravidelný rytmus spánku a ranného vstávania, naučiť sa kontrolovať to, čo vám spôsobuje najviac stresu, a v neposlednom rade dávať pozor na konzumáciu alkoholu a niektorých druhov potravín,“ radí prednosta Neurologickej kliniky Nemocnice sv. Michala v Bratislave.
Migrénu dnes mnohí ľudia nepovažujú za chorobu, skôr za výhovorku. „Spoločnosť migrénu len málo akceptuje a nevenuje jej náležitú pozornosť. Aj preto sme sa rozhodli založiť pacientsku organizáciu Migréna je choroba. Jej cieľom je hovoriť o migréne ako o vážnom neurologickom ochorení, ktoré si vyžaduje liečbu. Rovnako chceme vplývať na laickú, ako aj odbornú verejnosť, a zvyšovať povedomie o prejavoch migrény, jej liečbe a spúšťačoch. Veríme, že aj týmto spôsobom dosiahneme vyššiu mieru akceptácie ochorenia v spoločnosti,“ hovorí Gabriela Hurbanová, zakladateľka pacientskej organizácie Migréna je choroba.
Viac informácií o migréne nájdete na www.migrenajechoroba.sk
(red)
NEUROLOGICKÉ OCHORENIA „Pán doktor, točí sa mi hlava!“ Aj vy si myslíte, že obťažovať lekára takouto vetou je smiešne? Kedy s
