Pre všetky vekové kategórie, nielen pre deti platí, že najčastejšie nás ohrozujú úrazy, ktoré sa stanú doma alebo v jeho okolí – na chodníku pred domom, na povale, v záhrade, na chate. V domácnosti sú najčastejšie pády zo schodov a s tým spojené zlomeniny či podvrtnutia končatín, úrazy hlavy pri kúpaní vo vani či sprchovaní, popáleniny pri varení, rezné rany po neopatrnej manipulácii s ostrými predmetmi. Ani rebrík nemusí byť vždy bezpečný „pomocník“. Ak nie je dostatočne stabilný, hrozia pády pri umývaní okien či orezávaní konárov stromov. Vrásky na čele robia traumatológom trampolíny. Najmä, ak sa na nich naraz ocitne viacero detí, nešťastie sa stane raz dva. Na trampolíne môže dôjsť k veľmi vážnym úrazom hlavy, chrbtice a končatín, ktoré môžu mať aj vážne trvalé následky. Ďalšou rizikovou „zábavkou“ sa môže stať záhradný bazén, najmä ak sa malé deti ocitnú bez dozoru, čo i len na malú chvíľku. Deti sú zvedavé a nebezpečenstvo si neuvedomujú. V domácom prostredí dochádza asi k polovici všetkých úrazov detí a adolescentov do 19 rokov. Až za domácimi úrazmi nasledujú úrazy na športoviskách, ceste do školy a v škole či predškolskom zariadení.
Najčastejšími obeťami úrazov sú nielen starí ľudia, ale aj deti do päť rokov, úrazovosť potom stúpa po desiatom roku veku a vrchol dosahuje medzi 12. a 13. rokom veku. A keďže chlapci sú akčnejší, majú riziko úrazu v porovnaní s dievčatami dvojnásobné a aj trvalé následky mávajú častejšie – napríklad po otvorenej rane, po poranení hlavy či po páde a úraze v domácom prostredí. Najčastejšou príčinou hospitalizácie je otras mozgu, zlomenina a pomliaždenina po úrazoch, ktoré sa stali doma.
Nie vždy sa dá predísť všetkým úrazom, ale väčšine vážnych a smrteľných úrazov sa účinnou prevenciou predchádzať dá. Samozrejmosťou by malo byť odstrániť z dosahu detí nevhodné predmety či tekutiny (kozmetické a čistiace prostriedky), lieky, ktorými by sa mohli otráviť, zapaľovače, drobné predmety, ktoré by mohli prehltnúť, kanvice a hrnce s vriacou vodou či jedlom, čím by sa mohli obariť. Najohrozenejšie úrazmi priamo doma sú malé deti do šiestich rokov, neskôr sa im úraz môže stať najmä na športovisku či na ceste. Rodičia by mali predvídať namiesto detí. Samotné deti to totiž dokážu až okolo ôsmeho roku života. V logickom myslení, postrehu, sústredení a predvídaní nebezpečenstva sa deti priblížia dospelým až keď prekročia 12. rok veku. Malé deti do troch rokov by bez dozoru nemali byť vôbec a ani deti mladšie ako 12 rokov by nemali ostať samy doma dlhší čas. Okrem ostražitosti je možné predchádzať mnohým úrazom cieleným vzdelávaním v ochrane vlastného zdravia.
V Slovenskej republike priemerne ročne zomrie v dôsledku úrazu približne 200 detí a mladistvých do devätnásť rokov:
Starnutím sa menia a zhoršujú niektoré telesné funkcie, napríklad koordinácia pohybov a zrakového vnemu, schopnosť rýchlej reakcie, ale aj rovnováha a stabilita – dva najdôležitejšie mechanizmy potrebné pre bezpečnú chôdzu a pohyb. Väčšina seniorov sa aspoň prechodne sťažuje na závraty a pocity neistoty pri chôdzi. S instabilitou sa spája zvýšené riziko pádov. Pády sú najčastejšou príčinou úrazov seniorov v domácom prostredí. Často k nim dochádza z vonkajších príčin, napríklad pre zakopnutie, pokĺznutie či náraz. Ak pri vzniku pádu prevažovalo zlyhanie mechanizmov udržiavajúcich rovnováhu, ide o pády z vnútorných príčin. V priebehu starnutia pribúda pádov predovšetkým z vnútorných príčin.
Každý piaty pád sa skončí zranením a každý štyridsiaty má za následok hospitalizáciu. Pády sú najčastejšou príčinou úrazov seniorov a úrazy sú piatou najčastejšou príčinou smrti starých ľudí. Následky úrazov sa vo vyššom veku liečia zložitejšie a často ich sprevádzajú rôzne komplikácie, ktoré ešte zhoršujú zdravotný stav i celkovú kondíciu starších ľudí. Čím krehkejší je zdravotný stav starnúceho človeka, tým je náchylnejší na rôzne úrazy a práve pády majú najväčší podiel na úrazoch. Medzi následky pádov patria zlomeniny krčka bedrového kĺbu, predlaktia či stavcov, poranenie lebky alebo poranenia svalov. Seniorom, ktorí po páde nedokážu vstať, hrozí zníženie telesnej teploty, prechladnutie, preležaniny, dehydratácia, zápal pľúc. Pády sú teiž príčinou tzv. sekundárnej úmrtnosti. „Ak starý človek utrpí úraz v dôsledku pádu, stáva sa dočasne, či už v domácom alebo nemocničnom prostredí, imobilný, čo vedie k zhoršeniu zdravotnému stavu a v dôsledku komplikácie iného chronického ochorenia môže dôjsť k úmrtiu. Preto je dôležitá minimalizácia rizika a následku pádu, podľa možnosti bezbariérová úprava domáceho prostredia, úprava životného štýlu, rehabilitácia, tiež používanie podporných pomôcok. Častou príčinou pádov je slabosť nôh, niekedy aj v spojení s deformáciami na kĺboch dolných končatín. K rizikám patrí i nedodržiavanie pitného režimu, podvýživa a nízka hmotnosť seniora alebo, naopak, obezita. Riziko pádov zvyšujú aj poruchy chôdze, najmä, ak je výrazne kolísavá a postihnutie nervového systému, napríklad pri Parkinsonovej chorobe. Aj nízky tlak, demencia, delirické stavy a užívanie upokojujúcich liekov, či srdcová arytmia spôsobujú závraty a následne pády,“ vysvetľuje PhDr. Adriána Račková z Odboru podpory zdravia Úradu verejného zdravotníctva SR.
„Dôležitá je minimalizácia rizika a následku pádu, podľa možnosti bezbariérová úprava domáceho prostredia, úprava životného štýlu, rehabilitácia a tiež používanie podporných pomôcok.“
K zlomeninám dochádza po náhlom pohybe, páde, údere či kopnutí. Zlomeninu väčšinou len predpokladáme pri bolestivom poranení kostí končatín a rebier. Prejavy: Postihnutý pociťuje bolesť v mieste zlomeniny, jeho pohyb je sťažený alebo nemožný. Deformácia a opuch nebývajú vždy prítomné, podkožný krvný výron sa môže objaviť až po niekoľkých hodinách.
Pri zavretej zlomenine je koža nad zlomeninou neporušená. Pri otvorenej zlomenine vidieť porušenie kože, pred znehybnením priložíme sterilný obväz na ranu a v prípade krvácanie tlačíme okraje rany k sebe.
Prvá pomoc: Vytvoríme oporu na poranenej končatine, napríklad podložením rúk alebo nejakým predmetom nad miestom zlomeniny. Končatinu znehybníme tak, aby bol znehybnený jeden kĺb pod aj nad zlomeninou.
Horná končatina: Zlomenú hornú končatinu dáme buď do závesu z trojrohej šatky alebo znehybníme priamo v rukáve odevu. Zlomenina kľúčnej kosti sa ošetruje ako zlomenina hornej končatiny.
Dolná končatina: Pri zlomenine dolnej končatiny priložíme zdravú končatinu k postihnutej tak, aby sme s postihnutou nehýbali a priviažeme. Pri veľkej deformácii možno využiť rôzne druhy obloženia na znehybnenie (vankúš, deku, noviny).
Pri prvej pomoci nedokážeme rozlíšiť zmliaždenie svalu, vyvrtnutie, vykĺbenie a zlomeninu, ale príznaky sú rovnaké a prvá pomoc tiež!
Zvládnuť techniky prvej pomoci nie je nič náročné, stačí niekoľko teoretických znalostí a praktický nácvik. Viac na stránke www.prvapomoc.sk.
K popáleninám môžu dôjsť, ak sú bunky kože vystavené plameňu, kontaktu s horúcim predmetom, horúcej kvapaline. Pokožku si však môžume spáliť aj nekontrolovaným pobytom na slnku bez dostatočnej ochrany, elektrinou alebo chemikáliami. Deti sú v tomto prípade mimoriadne zraniteľné, nielen pre ich prirodzenú zvedavosť. Detská okožka je jemnejšia, preto hrozia vážnejšie popáleniny pri nižších teplotách.
Spôsobiť si popáleninu druhého stupňa sa celkom „ľahko“ dá aj práve zaliatym horúcim čajom. V takom prípade nielenže pokožka sčervená ako pri popálenine prvého stupňa, ale sú zasiahnuté aj hlbšie vrstvy kože, nielen povrchová. Koža sa môže zapáliť a pokryť jedným či viacerými veľkými pľuzgiermi. Koža je veľmi bolestivá. Po popálenine zostane jazva a hojí sa asi mesiac. Pri popáleninách tretieho a štvrtého stupňa je koža zničená vo vetkých vrstvách, ide o najťažšie typy popálenín. Ak utrpia popáleninu deti a popálená časť tela je väčšia ako plocha dvoch dlaní, ide o životu nebezpečné popáleniny. V prípade dospelých je to popálenina väčšia ako plocha piatich dlaní.
Pri bežných popáleninách v domácom prostredí treba postihnuté miesto okamžite schladiť, najlepšie studenou tečúcou vodou z vodovodu po dobu 20 minút. Zabráni to ďalšiemu šíreniu popálenia, ale tiež zmierňuje bolesť a opuch. Neodporúča sa používať ľad ani priveľmi studenú vodu. Ak si popálite ruku, na ktorej máte prstene či hodinky, po začatí chladenia ich treba odstrániť, inak by mohli zhoršiť opuch, zabrániť prekrveniu zraneného miesta a poškodiť tým tkanivo. Nedotýkajte sa rany, nepraskajte pľuzgiere a na popáleniny nenatierajte dezinfekciu, pleťové vody, masti ani krémy.
Pri väčších popáleninách ihneď zavolajte záchrannú službu na telefónnom čísle 155 alebo 112. Zranený však môže podľahnúť šoku. Ak si nie ste istí, či na väčšiu popáleninu postačí domáce ošetrenie, alebo potrebujete starostlivosť lekára, radšej privolajte zdravotníkov.
Kyselina hyalurónová je telu vlastná látka, ktorá tvorí prirodzenú súčasť kože a slizníc. Zohráva tiež kľúčovú úlohu v procese hojenia a optimalizuje proces obnovy tkaniva v organizme. V procese hojenia po lokálnej aplikácii podporuje migráciu a delenie buniek a tvorbu nových ciev v mieste poranenia. Je schopná naviazať na svoj povrch veľké množstvo vody, čím zabezpečuje hydratáciu tkanív. Kyselina hyalurónová reguluje aktivitu buniek imunitného systému a tiež zápalovú reakciu. Taktiež redukuje nerovnomerné ukladanie kolagénových vlákien, čím zabraňuje vzniku zhrubnutých a keloidných jaziev. Na elimináciu rizika infekcie rany vzniknutej po popálení, sa využíva sulfadiazínan strieborný. Vďaka svojmu baktericídnemu a bakteriostatickému účinku pôsobí proti primárnym aj sekundárnym infekciám, alebo bráni ich vzniku. Je účinný voči širokému spektru aeróbnych a anaeróbnych baktérií, aj na kvasinku Candida albicans. Kyselina hyalurónová v kombinácii so sulfadiazínanom strieborným sa okrem popálením využíva v liečbe a podpore hojenia chronických rán, ako sú vredy, dekubity (preležaniny), pri diabetickej nohe, ale aj iných ťažko sa hojacich poraneniach či po operáciách.
Autor: Ivana Baranovičová