doc. MVDr. Tatiana Kimáková, PhD.,
Ústav verejného zdravotníctva a hygieny LF UPJŠ v Košiciach
Už v osemdesiatych rokoch minulého storočia prišiel nemecký lekár Dr. Herman Geesing s myšlienkou systematického posilňovanie imunity v podobe každodenného tréningu. Tento komplexný prístup k imunitnému systému rozvíja a upevňuje ako fyzickú, tak psychickú zložku ľudského zdravia.
Všeobecne platí, že ak niektorý telesný systém zanedbávame, prejaví sa to jeho oslabením. Najmarkantnejšie to vidno na svaloch. Ak necvičíme a netrénujeme, postupne slabnú, atrofujú a fungujú obmedzene. Rovnako to platí aj pre imunitný systému – bez tréningu a vhodných podnetov slabne a nedostatočne chráni organizmus.
Svoje poznatky zhrnul doktor Geesing do desiatich nasledujúcich odporúčaní, ktorá by sme mali realizovať každý deň:
Správne fungujúci lymfatický systém má vplyv na prekrvenie kože a slizníc a reguláciu chladu a tepla. Teplota tela sa zvyšuje pri cvičení alebo po jedle.
Telesná aktivita a pohyb v rôznych podobách, ktoré môžu mať charakter športovej, ale aj pracovnej činnosti, pozitívne ovplyvňujú zdravotný stav a pôsobia priaznivo na imunitný systém. Trvalé udržanie dobrého funkčného stavu niektorých orgánových systémov priamo závisí od pravidelnej pohybovej aktivite. V prípade jej nedostatočnosti sa potom indikácia pohybovej aktivity môže stať liečebným prostriedkom na obnovenie zdravia. Tiež sa to týka niektorých ochorení, pri ktorých je nedostatok pohybu jednou z príčin ich vzniku a rozvoja. Hlavným charakterom pohybovej činnosti je jej primeranosť. Ako jej nedostatok, tak aj nadmiera môže imunitný systém oslabiť. Primeraná rekreačná pohybová aktivita vykonávaná podľa vekových a individuálnych možností každého jedinca pozitívne pôsobí na imunitný systém a posilňuje ho. Zvlášť vhodný je pohyb na čerstvom vzduchu v prírode. Avšak preťažovanie organizmu v podobe pretekárskej športovej činnosti vedie k oslabeniu imunitného systému a k častým deficitom, čo sa prejavuje rôznymi infekčnými ochoreniami športujúcich jedincov. Platí tiež, že v prípade oslabenia imunitného systému akýmkoľvek ochorením by sme mali pohybovú záťaž obmedziť či úplne vypustiť.
Naladenie našej psychiky a stav imunitného systému predstavujú spojené nádoby, čo vyjadruje úzku závislosť týchto systémov. Stresové situácie môžu negatívne pôsobiť na rôzne orgány a systémy. Nepriaznivé je, keď stres pôsobí na srdcový a cievny systém. Všetko sa deje prostredníctvom vegetatívneho nervového systému. A tak môže mať pôsobenie emócií vplyv na zužovaniu nielen periférnych, ale aj ciev srdca. Osoby takto postihnuté majú často spočiatku kolísavý krvný tlak. Počiatočné ťažkosti môžu neraz byť len funkčné a prejavujú sa ťažkosťami (pichanie pri srdci, dýchavičnosť) súčasne s pocitom úzkosti. Silné emočné zážitky potom môžu viesť k závažným stavom ohrozenia zdravia a života, ako je napríklad infarkt myokardu. Dlhotrvajúci stres navyše vedie k zníženiu imunity, ktorá nie je schopná zabezpečiť ochranu organizmu, čo sa môže prejaviť rozvojom rôznych ochorení. Okrem už spomínaných problémov srdcového charakteru sa môže objaviť cukrovka, časté infekčné ochorenia horných dýchacích ciest i pľúc. Dlhodobé pôsobenie stresu môže podľa niektorých názorov spôsobiť tiež rakovinu.
Pravidelné otužovanie predstavuje prirodzený prostriedok na zvýšenie imunity. Základom otužovanie je pobyt na čerstvom vzduchu, a to aj za menej priaznivých podmienok, v chladnom či mrazivom počasí. Otužovať sa možno plávaním, omývaním, sprchovaním a kúpeľmi v studenej vode, saunovaním či parnými kúpeľmi. Pred každým otužovaním by sme mali organizmus mierne rozcvičiť, aby telo bolo zahriate. Otužovanie nie je vhodné po väčšom jedle či po požití alkoholu. V prípade prepuknutia aj menej závažného ochorenia je vhodné otužovacie procedúry vynechať a počkať na obnovenie dostatočného zdravia.
Nedostatok tohto vitamínu sa neprejavuje len zlým vývojom kostí a nadmernou kostnej stratou, ale keďže je dôležitý aj pre mozog, srdce, svaly a imunitný systém, hrozia zdravotné komplikácie spojené s týmito orgánmi. Rôzne štúdie ukazujú, že pri nedostatku vitamínu D stúpa riziko vzniku rakoviny hrubého čreva, prsníkov a prostaty, ďalej hrozí aj vysoký krvný tlak a kardiovaskulárne ochorenia, osteoartritída a abnormality v imunitnom systéme, ktoré môžu vyústiť v rôzne infekcie a autoimunitné choroby, ako sú roztrúsená skleróza, cukrovka 1. typu a reumatická artritída.
Životné prostredie, v ktorom žijeme, sa výrazným spôsobom premieta do nášho zdravotného stavu a ovplyvňuje aj imunitný systém. Celý rad infekčných i nádorových ochorení prepuká pôsobením vírusov, mikroorganizmov, ale aj toxických látok z nášho životného prostredia. Medzi ne patria predovšetkým oxidy dusíka, mykotoxíny (toxíny húb a plesní) a niektoré ťažké kovy. Oxidy dusíka môžu spôsobovať sťahovanie ciev v mozgu, vznik astmy, ale aj náhle stavy ohrozujúce život. Mykotoxíny môžu mať na svedomí pomalé otravovania ľudského organizmu, ale aj akútne otravy ohrozujúce život. Ťažké kovy sú rovnako nebezpečné toxíny s celým radom predovšetkým chronických prejavov, čo sa môže skončiť trvalým psychickým či fyzických poškodením ľudského organizmu i jeho smrťou.
Na imunitný systém pozitívne pôsobí kvalitný a dostatočný spánok, ktorý je predpokladom dobre fungujúceho imunitného systému. Nedostatočný spánok imunitu naopak oslabuje. Ďalšiu z možností posilnenie imunity poskytuje reflexológia, kedy sa napríklad masážou reflexného bodu Br (reflexný bod týmusu) stimuluje tento orgán k intenzívnejšej činnosti. Tento reflexné bod má svoje umiestnenie na rukách i nohách. Týmus možno tiež stimulovať poklepom spojenými prstami na hornú časť hrudnej kosti (manubrium sterni), poklep sa vykonáva 19-krát.
Imunomodulačné liečivá (imunostimulanciá) sú prírodné alebo syntetické látky stimulujúce alebo normalizujúce funkcie imunitného systému. S ohľadom na mechanizmus účinku sa delia do niekoľkých skupín podľa toho, či imunitný systém podporujú aktívne alebo pasívne a či podporujú špecifickú imunitu (imunizácia proti konkrétnej chorobe) alebo či je ich účinok nešpecifický (ide o posilnenie vrodených imunitných funkcií uplatňujúcich sa všeobecne v boji s akoukoľvek nákazou). Mnohé prípravky majú komplexné účinky.
Náš imunitný systém nie je zakaždým rovnako výkonný. Ako úspešne zvádza svoje bitky, podľa novej štúdie závisí aj od toho, aká je denná doba. Podľa vedcov zo Stanfordovej univerzity je imunita najsilnejšia v noci, zatiaľ čo cez deň je obranná aktivita najnižšia. Preto nie je vhodné prejedať sa na noc, aby imunitný systém mohol efektívne pracovať.“
Pri autoimunitných chorobách bojuje imunitný systém proti vlastnému organizmu – jeho tkanivu alebo orgánu, ako by boli pre vlastný organizmus nebezpečné. Imunitný systém napáda vlastné orgány pravdepodobne preto, že si tieto tkanivá a orgány pletie so skôr prekonaným akútnym ochorením. Zvyšky rozloženým patogénov (molekuly) si môže imunitný systém spliesť s bunkami vlastných orgánov a začne proti nim boj, ktorý môže mať podobu chronického zápalu vedúceho k poškodeniu orgánu. Autoimunitnými chorobami trpia častejšie ženy. Okrem genetických vplyvov a prekonaných infekčných ochorení sa za príčinu považuje vplyv dlhodobého psychického preťaženia v podobe stresu, pod vplyvom negatívnych emócií. Nie je preto náhoda, že tieto ochorenia často spadajú do kategórie psychosomatických chorôb. Medzi takéto choroby patria psoriáza, reumatoidná artritída, Crohnova choroba, ulcerózna kolitída, roztrúsená skleróza, reumatická horúčka, Bechterevova choroba. Moderná medicína používa v liečbe na utlmenie a zníženie takto „vysokoreaktívnej“ imunity imunosupresíva, glukokortikoidy, cytostatiká a protizápalové lieky.