Hepatitída C nie je nový problém. Je to desiatky rokov známe závažné smrtiace ochorenie. Je zákerné tým, že nebolí a keď sa dostavia prvé príznaky, je zvyčajne neskoro. Infekcia vírusom hepatitídy C je chronická, človek sa infikuje krvnou cestou. Vírus spôsobuje trvalé poškodenie tkaniva pečene, vzniká zápal, tkanivo fibrotizuje a ochorenie sa môže rozvinúť až do cirhózy s vysokým rizikom vzniku hepatocelulárneho karcinómu – rakoviny pečene. Najzákernejšie je práve to, že pokiaľ sa po ochorení aktívne nepátra, pacient prichádza k lekárovi neskoro. Nezriedka až keď už má rozvinutú cirhózu či karcinóm.
Programy na vyhľadávanie pacientov fungujú na Slovensku dlhodobo, už dobrých 25 rokov. Využívali sme na to rôzne osvetové formy pre pacientov, ale aj vzdelávacie aktivity pre široké odborné kruhy. Skríning by mal byť aktívny. Vieme, kde sú rizikové skupiny – napríklad drogová scéna, väzenstvo, zdravotníctvo, polícia. Odhaliť ľudí, ktorí sú v riziku, sa dá aj rôznymi dotazníkmi. My sme sa zamerali napríklad na resocializačné centrá, kde sa doliečovali ľudia s drogovou závislosťou. Práve tam sa nám podarilo odhaliť množstvo infikovaných pacientov, ktorí boli „čistí“. Išlo o mladých nešťastných ľudí. Chceli sa vrátiť do normálneho života, len mali takú nebezpečnú chorobu, akou je hepatitída C. Podarilo sa nám odliečiť možno stovky takýchto pacientov. V priebehu pár rokov, čo máme liečbu k dispozícii, sme odliečili približne osemtisíc pacientov v celkovej populácii. Je predpoklad, že na Slovensku existuje ešte viac ako desaťtisíc osôb infikovaných vírusom hepatitídy C, ktorí sú potenciálnym zdrojom a môžu ochorenie šíriť.
Asi pred desiatimi rokmi sme mali aj veľmi dobre a precízne rozpracovaný celoslovenský skríningový program a manažment pre celý väzenský systém, dokonca ho odsúhlasili aj najvyššie autority. Bol to trend, ktorý vyžadovala európska zdravotná politika, ale napokon z toho nič nebolo – skríning nedostal politickú pečať a ani nebola spoločenská objednávka. Vo väzenskom systéme je veľa infikovaných hepatitídou C. Podľa štatistík bola prevalencia hepatitídy B a C v tejto rizikovej populácii dokonca 20-percentná. Infekciu si väzni roznášali medzi sebou, a keď ich prepustili, šírili ju následne vo väčšinovej populácii. Naďalej je to jedna z kľúčových problematík, ktorá však ostáva tabu. Napriek tomu na tejto problematike ďalej pracujeme. Ide v podstate o jednoduchý systém – odchytiť rizikového pacienta hneď ako do väzenia vstupuje. Následne ho sledovať, liečiť, a keď ho prepustia, venovať mu pozornosť aj naďalej, aby sa v systéme nestratil. Samozrejme, prinesie to aj úspory. Ak človek ochorie, stojí zdravotný systém oveľa viac ako „drahá“ liečba.
Sú to tzv. inovatívne, veľmi unikátne lieky, ktoré možno považovať za skutočnú revolúciu v hepatológii. V žiadnom inom úseku medicíny a vedy nepoznám taký pokrok, ako sa v tomto prípade podarilo dosiahnuť.
Priamo pôsobiace antivirotiká majú viac ako 95-percentnú účinnosť, čo znamená, že pacientov vieme s istotou vyliečiť. Pri žiadnom inom vírusovom ochorení takúto možnosť nemáme. Aj u nás je pre väčšinovú populáciu takáto liečba relatívne dostupná. Trvá dva alebo tri mesiace, pacienti ju veľmi dobre zvládajú, berú jednu alebo tri tabletky denne, bez závažnejších vedľajších účinkov. V porovnaní s liečbou interferónmi, ktorá bola svojho času tiež pokrokom, no trvala 24 až 48 týždňov, sú nové antivirotiká úplne iná liga. Liečbu interferómni museli pacienti pre jej zlú znášanlivosť často prerušovať, navyše to bola liečba s množstvom nežiaducich účinkov, pričom jej účinok bol od desať do šesťdesiat percent v závislosti od liekovej kombinácie. V súčasnosti celý svet hovorí o interferónovej liečbe ako o obsolétnej, takej, ktorá sa už nepoužíva, je zastaraná a neštandardná. U nás je to však stále tak, že ak sa neschváli nová, moderná liečba, používa sa ako argument, že máme k dispozícii interferónovú liečbu. Hoci podľa štandardov je najprospešnejšia inovatívna liečba a pacient, ktorému hepatitídu C odhalíme, by mal byť jednoznačne liečený inovatívnym liekom, ktorý je doložený EBM dôkazmi – medicínou dôkazovm aj farmakoekonomickou prínosnosťou.
Narkománia je široký pojem. Hovorili sme o mladých ľuďoch, ktorí sa hepatitídou C infikovali a zbavili sa svojej závislosti. Zvyčajne sú v resocializačnom zariadení alebo sú sledovaní a mali by sa neodkladne liečiť. V súčasnosti naďalej pretrvávajú problémy, ako sa môžu k liečbe dostať. Ich liečba totiž podlieha istým obmedzeniam, tzv. indikačným kritériám. V tomto smere je potrebná zmena a zosúladenie postupov s európskymi štandardmi. Budem citovať z tzv. indikačného obmedzenia z oficiálneho kategorizačného zoznamu ministerstva zdravotníctva, kde sa hovorí: „Podmienkou hradenej liečby drogovo závislých pacientov je nevyhnutný dôkaz aspoň jednoročnej abstinencie doložený nálezom psychiatra a výsledkami toxikologického vyšetrenia aj počas liečby v trojmesačných intervaloch.“ Tento ročný odklad liečby je však jednoznačne diskriminujúci. Vo väčšine krajín niečo také neexistuje, dokonca, niekde takúto liečbu poskytujú všeobecní lekári. My máme vybudovaný systém, ktorý garantuje vysoko odbornú úroveň liečby, t. j. systém ministerstvom uznaných, vysoko odborných centier, ktoré majú akreditáciu na takúto liečbu. Zbytočné odďaľovanie liečby je veľkým hendikepom a je súčasne aj v rozpore s európskymi štandardmi liečby, ktoré jednoznačne hovoria o tom, že v liečbe takéto obmedzenia nemajú byť. Rovnako je to v rozpore s iniciatívou a vyhlásením Svetovej zdravotníckej organizácie spred niekoľkých rokov, podľa ktorej v súčasnosti existujú objektívne dôvody a možnosti eliminovať výskyt hepatitídy C na svete. Ak by všetko fungovalo tak, ako má, mohlo by sa to do roku 2030 podariť. Aj my na Slovensku sme sa k tejto iniciatíve pridali. Ale určite sa nám to nepodarí, ak neodbúrame zbytočné bariéry, ktoré nám neumožnia pacientov vyhľadávať a liečiť. Ak sa rizikový pacient nelieči, môže sa zo systému jednak stratiť, a súčasne môže infikovať ďalších ľudí. Nie je žiaden dôvod takúto liečbu pacientovi odmietnuť, aj keď ide o vysoko nákladovú liečbu. Naopak, takýchto pacientov by sme mali aktívne vyhľadávať a dokonca prednostne liečiť. Od chvíle, keď lekár vidí, že pacient má skutočný záujem sa liečiť, prejde informovaným súhlasom, vzťah lekára k pacientovi v sebe zahŕňa aj istú zodpovednosť lekára za liečbu pacienta. Za takéto nastavenie a dobrý prístup k liečbe pre všetkých bojujeme už veľmi veľa rokov na rôznych úrovniach. Mnohé sa nám podarilo dosiahnuť, ale mnohé veci ešte chýbajú. Absentuje tu štátna objednávka. Boj proti prenosným ochoreniam by mal totiž dostať rozmer národného programu, malo by to patriť medzi priority. Napokon, je to aj ekonomicky výhodné, nehovoriac o etike a morálke. Problémom diskriminácie drogovo závislých sa u nás zaoberá aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a Asociácia na ochranu práv pacientov.
Predovšetkým treba aj do povedomia väčšinovej populácie dostať vedomosti o tom, že takáto zákerná choroba existuje. Nemusí sa to týkať len chorého, ale aj jeho blízkych, príbuzných, rodiny. Upozorňujeme pacientov na to, aby sa samovyšetrovali a ak objavia na sebe nejaké príznaky, alebo napríklad podstúpili transfúziu krvi pred rokom 1992, mali by sa prihlásiť a žiadať lekára o vyšetrenie. Existuje jednoduchý test – desať jednoduchých otázok, a ak si na jednu z nich pacient odpovie pozitívne, môže požiadať svojho praktického lekára o základné vyšetrenie. Nemusí hneď ísť k špecialistovi. Aj tu platí, že základom je edukovať, vyhľadávať pacientov. Už sme spomínali, že podľa odhadov a epidemiologických štúdií žije na Slovensku okolo desať až 15-tisíc ľudí s hepatitídou C neidentifikovaných. To znamená, že môžu mať chorobu, ktorá im môže skrátiť život. Na druhej strane, môžeme im ponúknuť to, čo prináša moderná medicínska veda – nápravu zdravia a predĺženie života. A napokon, ak sa vrátim k drogovo závislým pacientom – keď hovoríme o možnostiach modernej medicíny, musíme zabezpečiť prístup k takejto liečbe všetkým pacientom v duchu hesla „rovnosť a dostupnosť“. To znamená žiadne rozlišovanie nielen medzi ľuďmi, ale ani medzi jednotlivými členskými krajinami Európskej únie. Aj novovznikajúca agentúra na úrovni Európskej liekovej agentúry má cieľ, aby štandard, ktorý sa v EÚ odsúhlasí, bol záväzný pre všetky členské krajiny. Ak to bude platiť aj u nás, nebudú niektoré skupiny diskriminované. A o to ide.
Autor: Ivana Baranovičová
Foto na titulke: Shutterstock
Chronické hepatitídy prebiehajú dlho bez príznakov. Mnohé z nich sú fibrogénne a prechádzajú do cirhózy pečene. Najzávažnejšou komplik
