Infarkt myokardu je akútna forma ischemickej choroby srdca. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) udáva, že v roku 2016 podľahlo kardiovaskulárnym ochoreniam17,9 milióna ľudí. Štatisticky tak ide o celosvetovo prvé miesto spomedzi všetkých príčin úmrtí. Až 85 % z týchto úmrtí možno pripísať infarktu myokardu a cievnej mozgovej príhode. „Udáva sa tiež, že 40 % mužov a 50 % žien len v Európe zomrie v dôsledku nejakého kardiovaskulárneho ochorenia. Rizikových faktorov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť rozvoja ischemickej choroby srdca, ktorá neskôr môže vyústiť do infarktu myokardu je veľmi veľa, asi tri sto. Niektoré, ako vek, genetiku či pohlavie ovplyvniť nevieme, ale faktory ako sú vysoký krvný tlak, diabetes, obezita a dyslipidémia – vysoký cholesterol, čo sú vlastne aj diagnózy, ovplyvniť vieme aj medicínskou intervenciou. Čo je úplne v našich rukách, sú faktory životného štýlu. Fajčenie, telesná inaktivita, nevhodné zloženie stravy a stres. Všetky tieto rizikové faktory prispievajú k vzniku aterosklerózy. Čím sme starší, tým je pravdepodobnosť jej vzniku väčšia. V prípade, že sú rizikové faktory vyjadrené a je ich viac, proces sa urýchľuje a ateroskleróza postihuje mladších ľudí, okolo štyridsiatky či dokonca v tridsiatke,“ hovorí primárka Ambulantného oddelenia Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave MUDr. Ivana Šoóšová, PhD. Ateroskleróza charakterizovaná tvorbou aterosklerotických plátov neprebieha rýchlo, ale trvá niekoľko rokov. Niektoré rizikové faktory, ako obezita, vysoký krvný tlak, vysoké hladiny cukru v krvi, idú ruka v ruke. Ak sú všetky tieto faktory naraz prítomné, ide o metabolický syndróm. Všeobecne platí, že pacienti s metabolickým syndrómom majú dvojnásobne vyššie riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení.
Ide o akútne vzniknutý stav najčastejšie v dôsledku existujúcej ischemickej choroby srdca (nazýva sa aj koronárna artériová choroba). Ischemická choroba srdca vzniká pri znížení alebo úplnom zastavení prívodu kyslíka a živín do srdcového svalu (myokardu). Tento stav môže nastať, ak sa v stene koronárnych ciev, ktoré dodávajú do srdca krv bohatú na kyslík, hromadí tuková hmota a biele krvinky a vzniká aterosklerotický plát. „Infarkt myokardu väčšinou vzniká ako následok prasknutia a uvoľnenia aterosklerotického plátu v cievach. To môže podnietiť vznik krvnej zrazeniny, ktorá, ak sa stane dostatočne veľkou, môže úplne zablokovať koronárnu cievu, a tým prerušiť dodávky krvi do určitej oblasti srdcového svalu. Výsledkom, ak sa blokáda cievy rýchlo neodstráni, je, že časť srdcového svalu zásobovaného postihnutou cievou začne odumierať. Postihnuté tkanivo srdca sa zhojí jazvou, a srdce už nie je také funkčné ako zdravé srdce, čo môže spôsobiť vážne a dlhotrvajúce problémy,“ hovorí kardiologička MUDr. Ivana Šoóšová, PhD.
Ďalšou (menej častou) príčinou srdcového infarktu je spazmus (silný kŕč) koronárnej cievy. Kŕč spôsobí zúženie cievy a zníži prietok krvi. Problémom je, že kŕče sa môžu vyskytnúť aj v koronárnych cievach, ktoré nie sú poškodené aterosklerotickým plátom.
Zablokovanie priechodu cievy a následné odumretie tkaniva či orgánu v dôsledku zastavenia prívodu krvi, a tým aj kyslíka do orgánu, môže nastať aj v iných častiach tela. „Typickými príkladmi sú infarkt mozgu (cievna mozgová príhoda). Ak je takýchto malých príhod veľa, dôsledkom ischémie môže byť aj demencia. V prípade postihnutia obličiek ide o zlyhávanie obličiek a v prípade ciev dolných končatín o periférne artériové ochorenie končatín,“ vysvetľuje odborníčka.
Príznaky infarktu srdca sa nemusia objaviť náhle alebo sa prejaviť intenzívnou bolesťou na hrudníku. Môžu sa líšiť od pacienta k pacientovi. Niektorí pacienti pociťujú len mierne príznaky. Ak zistia, že práve prekonali infarkt, bývajú prekvapení. Príznaky sa mierne odlišujú aj medzi mužmi a ženami.
V prípade žien sa infarkt srdca vyskytuje v neskoršom veku v porovnaní s mužmi (väčšinou ide o obdobie po menopauze). Ženy pri infarkte pociťujú bolesť alebo nepríjemný tlak na hrudi častejšie ako muži a pravdepodobne sa im aj častejšie objavujú niektoré z vyššie spomenutých príznakov.
Bolesť podobná tej, akú pociťujú ľudia pri infarkte myokardu, nemusí vždy znamenať, že ide o infarkt. Môže ísť aj o tzv. stabilnú anginu pectoris. Je to jeden z príznakov ischemickej choroby srdca a vyznačuje sa bolesťou na hrudníku trvajúcou niekoľko minút, ktorá je provokovaná fyzickým alebo psychickým zaťažením. Objavuje sa, ak srdcový sval nie je dostatočne zásobený krvou a kyslíkom. Na rozdiel od infarktu sa v tomto prípade bolesť zvyčajne objaví po fyzickej námahe, zmizne za pár minút a nepoškodzuje trvale srdcový sval. Infarkt myokardu môže prebiehať aj bez akýchkoľvek príznakov. Vtedy hovoríme o tzv. tichom infarkte či tichej ischémii. Tento typ sa vyskytuje najmä u starších ľudí a pacientov s cukrovkou.
Pri podozrení na prebiehajúci akútny infarkt myokardu treba konať rýchlo. Diagnostické metódy zahŕňajú:
Predovšetkým treba konať rýchlo. Je dôležité privolať rýchlu záchrannú službu hneď, ako sa objavia príznaky. Včasné podanie prvej pomoci môže znížiť nezvratné poškodenie srdca a zachrániť život. Liečba hneď po podozrení na infarkt myokardu zahŕňa antitrombotickú liečbu, ktorá pomáha predísť vzniku ďalších zrazenín, symptomatickú liečbu na zmiernenie bolesti na hrudníku a inhaláciu kyslíka. Po diagnostike alebo silnom podozrení na infarkt myokardu sa lekári snažia čo najrýchlejšie zahájiť liečbu spriechodňujúcu koronárne cievy, ktoré zásobujú srdce. Podávajú sa tiež liečivá rozpúšťajúce krvnú zrazeninu, tzv. trombolytiká alebo fibrinolytiká, ďalej lieky na zníženie vysokého krvného tlaku, ďalšie antitrombotiká (lieky na riedenie krvi). Patrí sem aj perkutánna koronárna intervencia – ide o invazívnu metódu, ktorá spriechodní koronárne cievy za pomoci zavedenia katétra (tenkej hadičky) s balónikom a vložením kovovej výstuže, čím sa cieva roztiahne a krv môže opäť prúdiť.
Mnoho ľudí prežije po prekonaní infarktu myokardu aktívny a plnohodnotný život. Jeho kvalita závisí najmä od rýchlosti podanej pomoci počas akútnej fázy infarktu myokardu. Včasná liečba môže výrazne obmedziť poškodenie srdcového svalu. Dobrou správou je, že v súčasnosti sa väčšina pacientov po infarkte myokardu bezpečne vracia k bežnému životu pomerne rýchlo, a to už v priebehu niekoľkých týždňov. Dôležitá je však následná zmena životného štýlu a dodržiavanie nastavenej liečby. Je to nanajvýš dôležité, pretože pacienti, ktorí prekonali infarkt myokardu, majú zvýšené riziko, že sa objaví ďalší.
Podrobný proces, ktorý vedie k vzniku infarktu myokardu, nie je doposiaľ známy, a preto mu nevieme úplne predchádzať. Ak však znížime výskyt rizikových faktorov, ktoré prispievajú k vzniku ischemickej choroby srdca, môžeme znížiť aj riziko rozvoja infarktu myokardu. Aj v prípade, že pacientovi už bolo diagnostikované kardiovaskulárne ochorenie, môže podniknúť kroky, ktoré zabezpečia zníženie rizika vzniku tohto ochorenia.
V prípade pacientov po infarkte myokardu môže lekár v rámci prevencie odporučiť aj rehabilitačný program pre srdce. Dôležité sú aj pravidelné preventívne prehliadky u kardiológa a dodržiavanie jeho pokynov. Vďaka dodržiavaniu týchto zásad pacienti znižujú nielen riziko opätovného vzniku infarktu, ale dokážu si udržiavať pod kontrolou aj iné komplikácie, ktoré súvisia s infarktom. Napríklad riziko vzniku srdcových arytmií, atriálnej fibrilácie či srdcové zlyhávanie.
„Každý človek nad 50 rokov má čiastočne nedokonalé krvné zásobenie srdca, aj keď ešte nemá žiadne príznaky. Ak ste rodinný príslušník takéhoto človeka, mali by ste absolvovať základný kurz prvej pomoci, pretože na dve tretiny náhlych zastavení srdca zomierajú ľudia zbytočne a predčasne. Prvou pomocou sa dá zachrániť niekoľko tisíc ľudí na Slovensku za rok. Tých niekoľko tisíc sú manželia/manželky, otcovia/matky, starí rodičia, kamaráti v práci,“ hovorí MUDr. Viliam Dobiáš, prezident Slovenského Červeného kríža.
(red)