ONKOLOGICKÉ OCHORENIA
Najmä tým, že sú v nej narušené normálne prirodzené kontrolné mechanizmy rastu, delenia či prirodzeného zániku bunky. Pre nádorové ochorenie je typický nekontrolovaný rast, ale tiež šírenie do okolia alebo vzdialených orgánov a tkanív organizmu. V súčasnosti vieme, že v rámci nádorového ochorenia sú rovnako ako nádorové bunky dôležité tiež bunky okolitého prostredia, v ktorom sa nádorové bunky nachádzajú, a ktoré tvoria aj bunky, ktoré samotné môžu podporovať vznik, rast a udržiavanie nádorového procesu. Ale zároveň je okolité nádorové prostredie tiež ovplyvňované nádorovými bunkami, ktoré sa v ňom nachádzajú. Prostredie je tvorené napríklad bunkami imunitného systému a väziva alebo cievneho riečiska.
Typický pre nádorové ochorenie je nekontrolovaný rast, porušené signály apoptózy, teda prirodzeného zániku buniek, ale tiež šírenie do blízkeho okolia a tiež do vzdialených orgánov a tkanív. Práve proces šírenia do okolitých a vzdialených orgánov a tkanív krvnou alebo lymfatickou cestou sa označuje ako metastázovanie a metastázy by sme mohli označiť za nádory, ktoré súvisia s pôvodným, tzv. primárnym nádorom, ale sú lokalizované v iných orgánoch a tkanivách. Tým, že sa ochorenie rozšíri do iných orgánov a tkanív, svojím nekontrolovaným rastom ich poškodzuje, ale tiež opäť ovplyvňuje prostredie, v ktorom sa nádorové bunky nachádzajú. V prípade vylučovania rôznych látok, ktoré sa dostávajú do obehu, môžu byť ďalej ovplyvňované aj vzdialené orgány a tkanivá, čím sa celý proces zacykluje. Príkladom môžu byť v prípade karcinómu prsníka metastázy v oblasti kostí, pľúc, pečene alebo mozgu.
Žiadne ochorenie individuálneho človeka nie je identické s ochorením iného človeka, a to súvisí s tým, že každý človek je absolútne unikátny nielen v rámci vlastného nádoru, ale aj okolitého prostredia organizmu, v ktorom sa nádor nachádza. V rámci možnosti génového sekvenovania je v súčasnosti v niektorých prípadoch možné rozlišovať rôzne podtypy nádorových ochorení z pohľadu ich prognózy, ale aj z hľadiska toho, aká liečba daného ochorenia by mohla byť účinná. Alebo naopak, dá sa v niektorých prípadoch rozpoznať, ktorá liečba účinná pravdepodobne nebude. Nádory prsníka je možné rozdeliť z hľadiska základného histopatologického morfologického nálezu na tzv. epitelové a neepitelové, pričom najčastejšie sa vyskytujú epitelové nádory a z nich duktálny invazívny karcinóm. Zriedkavejšie sa v prsnej žľaze môžu vyskytnúť aj sarkóm alebo lymfóm. Epitelové nádory majú tiež niekoľko podtypov podľa toho, či sa v nich nachádzajú hormonálne receptory, HER2 receptory alebo žiadne z týchto receptorov. Poznanie stavu receptorov patrí pri karcinóme prsníka medzi štandardné vyšetrenia a má význam z hľadiska prognózy a odporúčanej liečby.
Metastázovanie, vytváranie vzdialených nádorových ložísk je práve jednou z typických vlastností zhubných nádorov. V prsnej žľaze sa však môžu vyskytovať aj tzv. nezhubné, alebo benígne nádory, ktoré nemetastázujú, napríklad fibroadenóm, papilóm a podobne.
Rakovina prsníka najčastejšie metastázuje do spádových, ale aj vzdialených lymfatických uzlín, kostí, pľúc, pečene, mozgu, ale tiež kože, a aj do iných tkanív a orgánov. Poznanie či ochorenie metastázovalo je dôležité na začiatku stanovenia diagnózy, ale aj v priebehu ochorenia. Dôležitá je anamnéza, v rámci ktorej sa zisťujú klinické ťažkosti pacientky alebo pacienta, ďalej je to fyzikálne vyšetrenie, pri ktorom je možné zistiť napríklad zväčšenie lymfatických uzlín, alebo kožné metastázy, prípadne vysloviť podozrenie na postihnutie niektorých orgánov, napríklad pečene, pri jej zväčšení. Alebo možno podozrenie vysloviť na základe laboratórneho vyšetrenia krvi pri zistení odchýlky od normálu niektorých laboratórnych parametrov. Uplatňujú sa tiež zobrazovacie vyšetrenia, ako rtg. alebo ultrazvukové vyšetrenie, či vyšetrenie pomocou počítačovej tomografie (CT), prípadne PET-CT, alebo magnetickej rezonancie, scintigrafie kostí apod. Niekedy je potrebné zobrať vzorku tkaniva a zistiť či ide o metastázu.
Základnou liečbou pri lokalizovanom náleze je chirurgická liečba, ale možno ju individuálne indikovať aj v prípade metastatického ochorenia. Ďalej sa používa rádioterapia, a tzv. systémová liečba, ktorou sa súhrnne označuje chemoterapia, hormonálna liečba, biologická liečba (napr. anti-HER2 liečba, či liečba „ciklibmi“, či m-TOR inhibítormi) a tiež imunoterapia.
Pre liečebné postupy existujú štandardné odporúčania. Napríklad keď je ochorenie síce lokalizované, ale rozsiahlejšie, odporúča sa podať najskôr chemoterapiu, prípadne chemoterapiu v kombinácii s cielenou liečbou a v niektorých prípadoch hormonálnu liečbu, a až po zmenšení nálezu indikovať operáciu. Takáto liečba sa označuje ako neoadjuvantná. Alebo v prípade lokalizovaného nálezu môže byť najskôr indikovaná operácia a až následne tzv. adjuvantná liečba, ktorou môže byť chemoterapia, prípadne chemoterapia kombinovaná s anti-HER2 liečbou. Po skončení chemoterapie môže byť ešte indikovaná rádioterapia a hormonálna liečba, alebo v individuálnych prípadoch len samotná adjuvantná hormonálna liečba, prípadne po operácii nemusí byť indikovaná žiadna ďalšia liečba. Výber liečby závisí jednak od rozsahu ochorenia, ale aj od tzv. biologických znakov, teda prítomnosti určitých receptorov, a to hormonálnych a HER2 receptoru, či neprítomnosti žiadneho z týchto receptorov. Cieľom je podľa určitých znakov identifikovať agresívnejšie ochorenie a liečbu zintenzívniť, alebo naopak identifikovať menej agresívne ochorenie a podať liečbu menej intenzívnu, spojenú s nižšou toxicitou. V prípade metastatického ochorenia sa indikovaná liečba označuje ako paliatívna s cieľom zastavenia či spomalenia progresie ochorenia, zmiernenia prejavov ochorenia a zlepšenia kvality života. V prípade kostných metastáz sa okrem chemoterapie, biologickej alebo hormonálnej liečby používa aj tzv. antirezorpčná liečba, ktorá znižuje riziko komplikácií vznikajúcich z kostných metastáz, napríklad zlomenín. Pri bolestivých kostných metastázach či hroziacej fraktúre môže byť tiež indikovaná tzv. paliatívna rádioterapia alebo chirurgická liečba. Paliatívna rádioterapia je typicky indikovaná aj v prípade mozgových metastáz.
Je to liečba „ušitá na mieru“. Vyberá sa individuálne podľa charakteristík nádoru, jeho rozsahu, ale samozrejme aj na základe charakteristík danej pacientky. V modernom ponímaní je to v užšom zmysle slova liečba, ktorá sa vyberá podľa určitých biologických znakov nádoru, či nádorového prostredia.
Každá liečba, či už chirurgická, rádioterapia, chemoterapia, imunoterapia, biologická alebo hormonálna liečba má svoje špecifické nežiaduce účinky. Ale aj jednotlivé chemoterapeutiká sa od seba líšia svojimi nežiaducimi účinkami. Väčšina z nich je prechodná, avšak niektoré môžu byť spojené aj s dlhodobými, až trvalými následkami. To všetko ovplyvňuje kvalitu života pacientok. Pri výbere liečby sa okrem odporúčaného zloženia liečby s ohľadom na jej účinnosť zohľadňujú aj nežiaduce účinky individuálne pre každú pacientku či pacienta. Niekedy nemôže byť liečba podaná práve pre svoje nežiaduce účinky – ak by prevážili prospech z liečby z hľadiska jej účinnosti. Kvalita života pacientok však súvisí aj s prejavmi samotného ochorenia. Pri účinnej liečbe, aj napriek jej nežiaducim účinkom, je možné pri dobrej účinnosti na samotné ochorenie pozorovať zlepšenú kvalitu života. Napríklad pri zmenšení nádorového ochorenia, ktoré spôsobovalo tlak na iné orgány a tkanivá, a s tým súvisiace klinické ťažkosti, alebo pri ústupe bolestí spojených s postihnutím kostí metastázami, ktoré majú šancu sa zmierniť, alebo kompletne ustúpiť pri účinnej onkologickej liečbe. Existujú tiež rôzne podporné medikamentózne a nemedikamentózne postupy, ktoré môžu kvalitu života pacientok počas liečby ich onkologického ochorenia zlepšovať a niektoré nežiaduce účinky zmierňovať. Sú to napríklad lieky na zmierňovanie pocitu na vracanie, strachu alebo úzkosti. S tým súvisí aj význam psychologickej podpory. Aj primeraná fyzická aktivita môže zmierniť únavu alebo prejavy periférnej neuropatie.
Človek je biopsychosociálna, ale tiež spirituálna bytosť, a kvalitu života ovplyvňuje každá z týchto jeho úrovní. Nielen fyzická, ale tiež psychická a sociálna pohoda a spirituálne naplnenie. Okrem príznakov vlastného ochorenia a nežiaducich účinkov liečby vo veľkej miere ovplyvňuje kvalitu života aj psychický stav. Prítomné stavy úzkosti či depresie môžu podstatnou mierou zhoršovať kvalitu života, zosilniť pociťovanú bolesť, alebo naopak silná motivácia, viera v uzdravenie, či existujúci zmysel života môžu kvalitu života podstatne zlepšovať. Dôležitú úlohu zohráva aj existencia podporne naladeného okolia, či už v rámci vlastnej rodiny, priateľov alebo zdravotníckeho personálu. Podpornú úlohu majú aj správne dávkovaná fyzická aktivita a vyvážená strava.
Najčastejšie sa používa rtg. vyšetrenie, CT, magnetická rezonancia a gamagrafia kostí. Každé z týchto vyšetrení môžu byť vhodné v určitých prípadoch. Môže sa stať, že na niektorom vyšetrení sú kostné metastázy horšie viditeľné ako na inom. Vždy treba zohľadniť klinický kontext, kedy pacientka vyšetrenie absolvuje, vrátane aktuálnej liečby. Vo väčšine prípadov sa pacientky vyšetrujú na začiatku ochorenia, a tiež v indikovaných prípadoch počas sledovania po ukončení liečby, hlavne ak sú prítomné príslušné klinické ťažkosti. Cieľom je vylúčiť alebo potvrdiť prítomnosť kostných metastáz. Vyšetrujú sa tiež v priebehu liečby, ak už sú metastázy prítomné. Cieľom je posúdiť, ako je aktuálna liečba účinná.
Foto na titulke: Shutterstock
ONKOLOGICKÉ OCHORENIA Význam prevencie onkologických ochorení je nespochybniteľný. Len na Slovensku každoročne pribudne viac ako 30 000 ľu
ONKOLOGICKÉ OCHORENIA Dedičná rakovina je zdedená genetická zmena, ktorá vytvára sklon k vývinu jedného alebo viacerých druhov rakoviny. Ok
ONKOLOGICKÉ OCHORENIA Ambasadori o. z. NIE RAKOVINE Jana Pifflová Španková, Patrik Herman a Bibiana Ondrejková krstia knihu Životospráva pri
Fajčenie je jedným z najzávažnejších celosvetových zdravotníckych problémov súčasnej doby. To vieme všetci. Azda netreba pripomínať, ž
Od januára spustilo Ministerstvo zdravotníctva SR skríningové programy zamerané na včasné odhalenie rakoviny hrubého čreva a konečníka, prs
Medzinárodný deň detskej rakoviny, ktorý pripadol na 15. február, má zvýšiť povedomie o onkologických ochoreniach detí a o ich liečbe. V
