Hojenie rany je proces, ktorý nastane bezprostredne po vzniku rany a prebieha v troch fázach. Prvou je čistiaca – zápalová fáza, druhou granulačná a treťou epitelizačná fáza. Postupnosť procesov, ktoré vedú k hojeniu poškodeného tkaniva, riadia za normálnych okolností tzv. rastové faktory, ktoré tvoria bunky podieľajúce sa na procese hojenia, napr. keratinocyty, fibroblasty a zápalové bunky. Rastové faktory, ako transformujúci, keratínocytový, epidermálny, vytvárajúci granulocyty či TN – tumor nekrotizujúci rastový faktor a iné, regulujú proliferáciu a diferenciáciu buniek, ako aj regeneráciu a hojenie tkaniva. Mnohé z nich sa podieľajú na všetkých fázach procesu hojenia rán. K primárnemu hojeniu rán dochádza 12 až 24 hodín po uzavretí rany.
V prvej fáze je cieľom hojenia odstrániť z rany všetky nežiaduce zložky. Jej súčasťou je rozvoj zápalu, ktorý sprevádzajú opuch, bolesť, začervenanie a zvýšená teplota postihnutého miesta. Primárnou úlohou zápalových buniek, ako sú leukocyty, fibroblasty a iné, je fagocytóza – proces rozpoznávania a pohlcovania cudzorodých častíc.
V granulačnej fáze hojenia (bunková proliferácia – novotvorba buniek), kedy sa aktivujú bunky pokožky, endotelové bunky a fibroblasty, sa v rane tvoria nové krvné cievy a postupne ju vyplní granulačné tkanivo. Okrem toho stimulujú ďalšie špecifické bunky (neutrofilné granulocyty) schopnosť prežívania rôznych bunkových populácií v koži, ktoré sú zodpovedné za tvorbu novej kolagénovej matrix.
Epitelizačná fáza – fáza obnovy tkaniva, je konečnou fázou hojenia rany. Bezprostredne ju sprevádza granulačná fáza, ktorá vytvára nosnú plochu pre tvorbu nového spojivového tkaniva. V záverečnej fáze obnovy tkaniva, pri ktorej dochádza k tvorbe chrasty, sa tvoria nové kolagénové vlákna, čo dodáva tkanivu viac pevnosti pri ťahu a umožňuje vzájomné priblíženie okrajov rany.
Oxidačný stres a nedostatok vitamínu C negatívne ovplyvňujú regeneráciu tkaniva a spomaľujú zotavenie pacienta. Hojenie rán je postupný proces, ktorý závisí od bunkovej dynamiky poškodeného a okolitého tkaniva. Tieto bunky umožňujú uvoľňovanie rastových faktorov a cytokínov, ktoré sú zodpovedné za tri spomenuté fázy hojenia rán: zápalovú alebo akútnu fázu, bunkovú proliferáciu a obnovu tkaniva. Vo všetkých fázach hojenia a v eliminácii oxidačného stresu zohráva svoju úlohu vitamín C.
Predklinické štúdie ukázali, že kolagénová syntéza je pri nedostatku vitamínu C znížená o 50 %. Rovnako platí, že nedostatok vitamínu C vedie k poklesu hladiny tyroxínu a zníženiu vylučovania rastových faktorov v pečeni a periférnom tkanive, čo komplikuje a znižuje schopnosť hojenia rán a regenerácie tkaniva. Je známe, že pacienti podstupujúci chirurgický zákrok preukazujú vysoký oxidačný stres a nedostatok vitamínu C, ktorý sa často nedá vyrovnať stravovacími opatreniami ani perorálnym podávaním antioxidantov. Viaceré klinické štúdie pacientov podstupujúcich chirurgický zákrok, ako aj pacientov s popáleninami a ťažkými zápalmi ukazujú, že vysoké a bezpečné dávky infúzneho vitamínu C vedú k rýchlejšej normalizácii klinických príznakov a laboratórnych parametrov, a to sa odzrkadľuje v rýchlejšom hojení a kratšom pobyte v nemocnici. Pri nevyváženej strave a s narastajúcim vekom (dokonca už od štyridsiatky), môžu mať niektorí ľudia nedostatok vitamínu C spôsobený oxidačným stresom a metabolickou spotrebou už pred chirurgickým zákrokom. Nedostatok vitamínu C sa zaznamenáva aj pri zápalových ochoreniach ako reuma, zápalové ochorenia kože, kardiovaskulárne ochorenia a infekcie vrátane tých, ktorými trpia diabetici (napríklad plesňové ochorenia kože). Po chirurgickom zákroku, alebo v prípade pacientov s diabetom so zle hojacimi sa ranami je možné nedostatok vitamínu C účinne vyrovnať len v gramových množstvách. Klinické a predklinické štúdie dokazujú významné účinky infúzne podávaného vitamínu C, ktoré pôsobia protizápalovo a podporujú tvorbu kolagénu.
Vitamín C je nevyhnutný pre tvorbu pevných kolagénových vlákien, čo optimalizuje hojenie rán. Súčasne podporuje vaskularizáciu a chráni cievy a nervy pred oxidačným stresom. Je tiež nevyhnutný pre adekvátne imunologické hojenie rán (protizápalový účinok). Vysoká efektivita vďaka dosiahnutým terapeutickým koncentráciám zabraňuje nadmerným zápalovým reakciám a zlepšuje obranyschopnosť proti infekciám. Menej opuchov súčasne znamená aj predchádzanie bolesti a menej dní strávených v nemocnici.
(iba)