Na ľudských rukách možno nájsť státisíce rôznych baktérií, pričom najviac sa ich nachádza na končekoch prstov. Počet baktérií na rukách sa znásobuje po použití toalety, aj po návšteve nemocnice alebo počas cesty hromadnými dopravnými prostriedkami. Rizikové sú najmä „často chytané plochy“, ako napríklad kľučky, tlačidlá, vypínače. Základné hygienické návyky však nie sú samozrejmosťou ani v dospelej populácii, odborníci preto apelujú na budovanie pravidelného návyku umývania rúk už v ranom veku dieťaťa. Dôkladné umývanie rúk je prostriedkom ochrany zdravia a zamedzuje prenosu respiračných vírusov, ako sú koronavírusy, rinovírusy, chrípka alebo adenovírusy, vírusov spôsobujúcich hnačky a vracanie, ako sú norovírusy alebo rotavírusy, ale aj „chorobe špinavých rúk“ hepatitíde A.
O dôležitosti umývania rúk a správnej technike sa v ostatnom čase hovorí najmä v súvislosti s koronavírusom. Pandémia COVID-19 ukázala význam adekvátnej hygieny rúk ako spôsobu zamedzenia prenosu infekcie. Štandardnou výbavou interiérov prevádzok, škôl či zdravotníckych zariadení sú už aj dezinfekčné prostriedky. Odborníci však
v bežnom živote pred alkoholovou dezinfekciou uprednostňujú klasické umývanie rúk. „Príliš veľa neindikovanej dezinfekcie v bežnom živote nie je prospešné. Používaním agresívnych prostriedkov, ale aj extrémne prehnanou hygienou rúk odstraňujeme z pokožky aj dobré a telu prospešné baktérie, ktorých cieľom je chrániť pokožku pred rozmnožením choroboplodných zárodkov,“ vysvetľuje MUDr. Katarína Naďová PhD., MPH, predsedníčka Sekcie nemocničnej epidemiológie hygieny Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.
Dôsledné umývanie rúk zahŕňa niekoľko krokov a má svoje pravidlá. „Obyčajná voda na dôkladné umytie rúk nestačí. Ideálna je kombinácia s tekutým mydlom, respektíve umývacou emulziou s neutrálnym pH. Netreba však vôbec používať dezinfekčné mydlo, a to ani teraz počas pandémie COVID-19. V porovnaní s obyčajným tekutým mydlom bez dezinfekčnej prísady sa jeho nadradený účinok nikdy vedeckými štúdiami dostatočne nepreukázal. Navyše, nízke koncentrácie dezinfekčných prísad v dezinfekčných mydlách sú veľmi nebezpečné, pretože podporujú vznik rezistencie baktérií, ničia mikrobióm pokožky rúk, podporujú vznik kožných alergií a kontaminujú životné prostredie. Ruky by sme si mali umývať aspoň 40 až 60 sekúnd, nevynechať priestor medzi prstami, chrbát rúk, dlane, nechty či zápästie. Pre porovnanie, ak by sme chceli pri umývaní rúk dosiahnuť deklarovaný účinok dezinfekčného mydla, museli by sme ho nechať pôsobiť na rukách aspoň dve minúty, a to je nereálne,“ hovorí RNDr. Mgr. Jaroslava Brňová PhD., MPH, vedúca Centra mikrobiológie a prevencie infekcií (CEMIP), Trnavská univerzita. Po umytí rúk – napríklad v práci alebo na verejných toaletách, sa odporúča použiť čistý uterák alebo jednorazovú utierku, pomocou ktorej zastavíme prívod vody, čím zároveň zabránime priamemu kontaktu rúk s kohútikom.
Zdroj: SK+MED
Napriek tomu, že na osobnú hygienu rúk postačuje dôsledné umývanie vodou a mydlom, existujú situácie, keď si potrebujeme umyť ruky, ale voda s mydlom nie sú dostupné. V takom prípade je vhodný alkoholový dezinfekčný prípravok, ktorý odstráni z rúk baktérie a vírusy, a to bez nutnosti použiť vodu, mydlo a uterák. „Dezinfekcia je taktiež vhodná, ak sa staráme o človeka so zníženou imunitou, napríklad po operácii či chemoterapii, dezinfekciou rúk ho môžeme ochrániť pred infekciou. Tá je vhodná aj na zníženie pravdepodobnosti prenosu respiračných infekcií v domácnosti,“ hovorí Mgr. Ľubica Bezeli zo spoločnosti Hartmann Rico.
Dodáva, že alkoholové dezinfekčné prípravky sú štandardom v nemocniciach či v zariadeniach sociálnych služieb, pretože sú rýchle a účinné. „Po použití dezinfekčného prípravku ostane na rukách desať– až stokrát menej zárodkov ako po umytí mydlom, čo má mimoriadny prínos najmä v infekčnom prostredí nemocníc,“ vysvetľuje Mgr. Ľubica Bezeli.
(red)