Depresia často vypukne bez zjavnej, náhlej príčiny a jej pôvod sa mnohokrát nedá zistiť. Toto časté psychické ochorenie narúša každodenné fungovanie človeka v rodinnej, pracovnej a sociálnej sfére. Jedným z dvoch základných príznakov je okrem depresívnej, skľúčenej nálady aj anhedónia.
Anhedónia je neschopnosť tešiť sa z duševných a fyzických pôžitkov, neschopnosť prežívať pozitívne pocity a cítiť zadosťučinenie z príjemných udalostí, ako aj znížený záujem o tieto udalosti. Tento symptóm depresie sa často podceňuje, hoci pacientovi výrazne zasahuje do vzťahov s okolím, rodinou, priateľmi, cíti sa nepochopený a neraz sa úplne izoluje. Anhedónia je významnou najmä vtedy, ak ju liečba nedokáže úplne odstrániť a pretrváva aj v čase, keď by už človek mal byť „v poriadku“.
V súčasnosti dokáže moderná medicína depresiu, vrátane anhedónie, účinne liečiť. Pacientom však v priebehu diagnostiky a liečby často chýba podpora okolia, ktoré by ich povzbudilo, iní sa boja vyhľadať pomoc z obáv, čo si o nich okolie pomyslí, majú strach z predsudkov a stereotypov, ktoré sa s duševnými poruchami, žiaľ, vo veľkej miere spájajú. Stigmatizácia alebo aj odcudzovanie ľudí so psychickými ochoreniami je častým dôvodom, pre ktorý je pravdepodobnosť účinnej a rýchlej liečby znížená.
Ďalším úskalím pre ľudí, ktorí trpia depresiou, je strach zo samotnej liečby. Pacienti sa boja nežiaducich účinkov antidepresív, majú strach, že ich liečba vyradí z bežného života, ovplyvní ich sexuálny život, každodennú aktivitu, spôsobí interakcie s inou liečbou, či nebodaj bude mať negatívny dopad na iné funkcie organizmu. Hoci tieto obavy boli v minulosti opodstatnené, dnes je situácia iná. K dispozícii sú moderné lieky, ktoré sú účinné a nespôsobujú z dlhodobého hľadiska neprimerané vedľajšie účinky. Pacienti sa nemusia obávať, že ich bude liečba obmedzovať, naopak, môže im pomôcť vrátiť sa späť do normálneho života.
Ľudia trpiaci depresiou sa veľmi často nevedia zbaviť problémov so spánkom. Nedostatok kvalitného spánku môže z dlhodobého hľadiska negatívne vplývať na samotnú liečbu depresie. Dlhé bezsenné noci a následná únava umocňujú pocit strachu a zúfalstva, spôsobujú nesústredenosť či podráždenosť a majú vplyv aj na pracovnú výkonnosť pacienta. Moderná liečba, ktorá je dnes dostupná, obnovuje cirkadiánne rytmy pacientov s depresiou, čo vedie nielen k celkovému zlepšeniu kvality spánku a samotného zaspávania, ale aj k zlepšeniu denných aktivít, a to vrátane ranného vstávania a ostatných sociálnych a pracovných činností počas dňa. Navyše psychiatri v porovnaní s minulosťou dnes vo väčšej miere spolupracujú pri výbere liečby s pacientom. V minulosti sa od úspešnej liečby očakávalo najmä zmiernenie či odstránenie príznakov depresie ako takej. K tomuto cieľu sa v súčasnosti pridružil aj ďalší zámer – dosiahnuť, aby boli pacienti schopní vrátiť sa späť do svojho rodinného, pracovného a sociálneho života, aby prestali svoj život len prežívať a začali ho opäť naplno žiť bez obmedzujúcich príznakov depresívnej poruchy.
Na Slovensku trpí depresiou viac ako 300 000 ľudí. Ročne pribúda takmer 15 000 nových pacientov. Každý rok zažije depresívnu epizódu jeden z 15 ľudí. Napriek tomu je depresia na Slovensku podceňovaná a ekonomické dopady ochorenia neboli doteraz nikdy vyčíslené. Analýza Ústavu zdravotníckych disciplín Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety zistila, že celkové náklady na komplexnú starostlivosť o pacientov s depresiou na Slovensku prevyšujú 71 miliónov eur.
„Skryté náklady, v podobe sociálnych výdavkov na práceneschopnosť a stratu produktivity práce sú v prípade duševných ochorení a najmä depresie veľmi vysoké,“ vysvetľuje autor štúdie prof. PhDr. Róbert Babeľa, PhD., MPH.
Na základe dát, ktoré poskytla Sociálna poisťovňa, bolo v minulom roku 5 222 pacientov s depresiou práceneschopných (PN). Náklady na ukončené PN tak činia viac ako 11 miliónov eur. Počet pacientov s invalidným dôchodkom je menší: celkovo to je 2 646 pacientov s depresiou. Náklady predstavujú takmer 8,8 milióna eur. Okrem týchto nákladov však treba rátať aj s celkovým dopadom straty produktivity pacientov s depresiou v práci. Slovenskú ekonomiku stojí takmer 31,5 milióna eur. Celkovo tak sociálne, teda nepriame náklady za pacientov s depresiou, činia viac ako 48 miliónov eur. Priame zdravotné náklady, podľa dát Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Inštitútu zdravotnej politiky, predstavujú celkovo 23 miliónov eur. Skutočné nepriame náklady sú určite ešte vyššie. Ak rátame s tým, že veľká časť pacientov sa nelieči, môžeme predpokladať, že celkový dopad len samotného prezentizmu (neproduktívnej prítomnosti ľudí s depresiou v práci) by bol viac ako 660 miliónov eur. Ak by sa k tomu pripočítali aj náklady na stratu produktivity práce kvôli predčasnej smrti kvôli samovražde, k nákladom by pribudlo ďalších takmer 38 miliónov eur. Predpokladá sa, že celkové náklady by mohli dosiahnuť úroveň až 770 miliónov eur.
10 najväčších chýb, ktorých sa dopúšťajú rodinní príslušníci pacientov s psychickými poruchami
Aj keď budeme ignorovať, že náš blízky má psychickú poruchu, sama od seba nezmizne. Naopak, bez pomoci a bez liečby sa môže jeho stav veľmi zhoršiť a môže dôjsť až k samovražednému pokusu či samovražde. Ak neviete či nedokážete poskytnúť blízkemu oporu a pomoc, požiadajte o radu psychológa či psychiatra alebo sa obráťte na organizácie združujúce pacientov s duševnými ochoreniami. Poradia vám, ako postupovať.
Psychická porucha nie je prejavom slabosti, neschopnosti či unikania pred problémami. Je to ochorenie ako každé iné. Nezaslúži si výsmech ani pohŕdanie. Môže sa dotknúť všetkých spoločenských vrstiev, vekových kategórií a profesijných oblastí. Môže prepuknúť po traumatickom zážitku, strate milovanej osoby, zamestnania a v iných stresujúcich situáciách, ale niekedy začína aj bez zrozumiteľnej príčiny.
To, že človek s psychickou poruchou má niekedy problém vstať z postele, že klesá jeho výkon, absentuje v zamestnaní a nevenuje sa ani bežným domácim prácam, nie je prejavom jeho lenivosti alebo sebeckosti, ale utrpenia, ktoré prežíva. Psychická porucha má potenciál paralyzovať vôľu človeka, preto sa pacienti môžu javiť ako málo pracovití či neschopní sa rozhodnúť.
Citová manipulácia, okrem toho, že je nemorálna, sa pri človeku, ktorý trpí závažnou psychickou poruchou míňa účinkom. Nátlak okolia mu naopak môže ubližovať a prehĺbiť jeho zúfalstvo. Aj činnosť, do ktorej ho donútite, hoci vám sa môže zdať zábavná a príjemná, ho môže neprimerane zaťažiť a zhoršiť mu stav.
Človek, ktorý trpí anhedóniou, ktorá je charakteristická pre depresívnu poruchu, ale vyskytuje sa aj pri iných psychických ochoreniach, sa nevie rozveseliť ani pri tých správnych podnetoch. Jeho mozog ich totiž nedokáže správne vyhodnotiť a spracovať. Nie je to preto, že si neváži vašu snahu, aby bol veselší, nedokáže to však. To ho môže ešte viac frustrovať a zarmucovať a namiesto rozveselenia bude cítiť výčitky a bude mu ešte horšie.
Ak budete zľahčovať stav vášho blízkeho, môže to vnímať ako prejav neochoty pomôcť mu a vášho nezáujmu o neho. Jeho ťažkosti sa tým nezmiernia, práve naopak.
Ak budete človeku, ktorý trpí v dôsledku duševného ochorenia a nevládze normálne fungovať, predostierať vlastné ťažkosti či obavy, empatiu od neho nečakajte. Má dosť problémov s tým, aby zvládol vlastnú existenciu. Nebude vás ľutovať, ani nepotlačí svoje ťažkosti, len aby vám bolo lepšie. Nedokáže vám pomôcť ani rozptýliť vaše obavy, preto je zbytočné mu o nich hovoriť. Ak chcete, aby sa cítil lepšie, problémami v rodine, vaším prežívaním a úzkosťou ho nezaťažujte, aspoň kým sa jeho stav nezlepší.
Určite to myslíte dobre, prehnanou starostlivosťou o človeka so závažnou duševnou poruchou však môžete brzdiť jeho zotavovanie a zvyšovať jeho úzkosť a obavy. Pri liečbe potrebuje napredovať, zvládať postupne veci sám a zaraďovať sa späť do bežného života. Vaša snaha odbremeniť ho od všetkého ho môže odradiť od snahy robiť pokroky, môže sa cítiť neschopný a na ťarchu.
Každé ochorenie, aj psychické, si vyžaduje profesionálny prístup – dôležitá je včasná diagnostika a adekvátna liečba. Rôzne bylinky, čaje, homeopatiká, meditácie alebo čokoľvek iné bez vyšetrenia u odborníka môžu ochorenie ešte zhoršiť. Laik nemôže o duševných ochoreniach vedieť toľko ako lekár. Môžete podceniť ťažkosti vášho blízkeho alebo neodhadnúť jeho správanie a bez odbornej liečby môže dôjsť až k pokusu o samovraždu.
(red)