Rubrika OBEZITOLÓGIA
Prečo majú v súčasnosti dve tretiny populácie na Slovensku a v iných krajinách nadhmotnosť alebo obezitu? Jednou časťou rovnice je genetická predispozícia. Súvisí s evolúciou živočíšneho druhu Homo sapiens. Naši predkovia mali po státisíce rokov k dispozícii oveľa menej kalórií, ako máme my dnes. Preto sa počas evolúcie najvýraznejšie uplatnili práve tie gény/mechanizmy, ktoré vedú k ukladaniu energie, a nie tie, ktoré by umožnili ňou plytvať. Druhou nemenej dôležitou časťou rovnice je prostredie a životný štýl: máme veľa sedavej práce, veľmi málo sa hýbeme aj vo voľnom čase, a k tomu prijímame podstatne viac kalórií, ktoré sú stále k dispozícii. Naši predkovia, či už v praveku alebo hoci len pred 100 rokmi, sa každý deň svojho života hýbali neporovnateľne viac – buď kvôli zabezpečeniu potravy alebo pri úteku pred nebezpečenstvom. Dnes nepotrebujeme ani len opustiť pohodlné kreslo pred televízorom, jedlo si môžeme nechať doviezť až pred dvere.
To, že ľudské telo nie je len jednoduchou čítačkou genetického kódu, ale veľmi ovplyvniteľným biologickým systémom, dokazujú pozorovania amerických Pima Indiánov. V Mexiku mnohí z nich ešte stále žijú tradičným spôsobom života ako farmári: veľa pohybu a strava bohatá na vlákninu, s nízkym obsahom tuku. Výskyt cukrovky je v ich populácii len minimálne vyšší v porovnaní s neindiánskymi Mexičanmi. Ich amerikanizovaní príbuzný v Arizone, USA sú pritom mohutní ľudia s vysokým výskytom obezity a s najvyšším výskytom cukrovky 2. typu na svete – týmto ochorením tam trpí polovica (!) dospelej populácie (na Slovensku trpí diabetom okolo 8 % populácie). Cukrovkou trpia arizonskí Pima Indiáni päťkrát častejšie ako ich mexickí príbuzní. Tie isté gény a úplne iný výsledok. Dôležitá je teda práve interakcia génov s prostredím a spôsobom života.
Následky sedavého životného štýlu vo svojej ambulancii lieči snáď každý lekár. Sedavý životný štýl je nezávislým rizikovým faktorom chronických ochorení, ktoré sme spomínali v súvislosti s obezitou. Čiže aj ľudia s normálnym indexom telesnej hmotnosti (BMI), ktorí žijú sedavo (priemerne urobia menej ako 5 000 krokov za deň), majú zvýšené riziko ochorení, ako sú cukrovka 2. typu, kardiovaskulárne ochorenia, neurodegeneratívne ochorenia, depresia a niektoré onkologické ochorenia. Práve nedostatok pohybu spolu s prejedaním sú jednoznačne hlavnými príčinami pandémie obezity.
Je preto alarmujúce, koľko času trávime denne sedením. Len tretina populácie má dostatočnú, respektíve odporúčanú dávku pohybovej aktivity. Deti strávia pred obrazovkou (TV, počítača či mobilu) v priemere päť až šesť hodín denne, často aj viac. A dospelí? Sedíme, keď sa vezieme do práce, sedíme v práci, sedíme doma pred televízorom, sedíme, sedíme a sedíme… Mnohí často denne urobia len 3 000 až 5000 krokov. Najúspešnejší minimalisti dokážu chôdzu zredukovať na 1000 až 2000 krokov. V klinických štúdiách sa zistilo, že podobné obmedzenie pohybu mladých, štíhlych, zdravých 20-ročných študentov vedie v priebehu dvoch týždňov k inzulínovej rezistencii (znížený účinok inzulínu v tkanivách). Stačí teda dva týždne používať namiesto schodov výťah a voziť sa autom, a metabolizmus sa už vyberie cestou, ktorá môže viesť až k diabetu 2. typu. Podobný efekt má aj osem dní pobytu v posteli – za tento čas stratíme vyše kilogramu svalovej hmoty. Navyše, len veľmi problematicky sa to vracia späť, a to len vďaka intenzívnemu fyzickému tréningu. Pár rokov či dekád, a nadváha a cukrovka (prípadne iné chronické ochorenie), výsledok kombinácie vytrvalej pohodlnosti a genetickej predispozície, nás môžu dobehnúť. Pritom už 2 000 krokov pridaných denne k našej zvyčajnej norme zvyšuje šancu na zdravie.
Optimálna telesná hmotnosť v kombinácii s primeranou fyzickou zdatnosťou výrazne zvyšujú šancu na zdravý a dlhý život. Na druhej strane aj človek s nadváhou či dokonca s miernou – nie však extrémnou obezitou môže byť relatívne zdravý. A to vtedy, ak je fyzicky zdatný (čo sa dá dosiahnuť primeranou dávkou pravidelného, dostatočne intenzívneho pohybu) a má vhodné zloženie stravy. Netreba mať postavu ako modelka. Je samozrejme dobre snažiť sa o redukciu hmotnosti, treba však mať realistické ciele (nie ciele typu „na tejto skvelej diéte schudnem 15 kg za mesiac“) a upraviť svoje priority. Európska asociácia na výskum obezity, ako aj Svetová federácia obezity uvádzajú ako prioritu predovšetkým samotnú „liečbu“, teda optimálnu zmenu životného štýlu. A tá má/musí byť dlhodobá, respektíve – celoživotná. Trvalé zníženie hmotnosti je potom prirodzeným dôsledkom našej „zdravej rutiny“. Ľudia sa však často na redukciu hmotnosti doslova upínajú, skúšajú rôzne diéty, potom po rôznych drastických dlhodobo neudržateľných režimoch znovu priberú, a cyklus sa opakuje.
Dôležité je neupínať sa na zníženie hmotnosti, ale sledovať napríklad zmeny telesného zloženia: keď začnete cvičiť, určite vám po istom čase ubudne tuk a pribudne svalová hmota. Diabetikom sa zlepší glykémia (hladina cukru v krvi), ako aj ďalšie parametre ochorenia. Samozrejme, výsledky sú lepšie v kombinácii s úpravou stravovacích návykov, čo je neoddeliteľnou súčasťou režimových opatrení. Aj toto je niečo, na čo sa treba zamerať v rámci poskytovania liečebno-preventívnej zdravotnej starostlivosti. Je veľmi dôležité vytvoriť pre liečbu obezity viac priestoru v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Ak by sme hľadali elixír zdravia, k jeho esenciálnym ingredienciám určite patrí dostatočná dávka pohybu. Pravidelný pohyb zlepšuje metabolizmus, a to aj pacientom s diabetom 2. typu, zvyšuje fyzickú zdatnosť, zlepšuje pamäť, ktorá sa práve diabetikom môže zhoršovať rýchlejšie. Pravidelný pohyb prispieva k zlepšeniu štruktúry a funkčnej kapacity snáď každej bunky, tkaniva, orgánu v našom tele. Vyššia fyzická zdatnosť dvoj- až štvornásobne (!) znižuje riziko mortality a riziko mnohých ochorení, vrátane obezity a diabetu, Alzheimerovej choroby či srdcovo-cievnych ochorení. Štúdie s úpravou životosprávy (cvičenie a výživa) poukazujú v prípade prediabetikov (prediabetes je preklinické štádium cukrovky 2. typu) na dlhodobú efektivitu modifikácie životného štýlu v prevencii a liečbe diabetu 2. typu či iných chronických ochorení. V súčasnosti sú už k dispozícii aj výsledky dlhodobého (desať- až 20-ročného) sledovania, ktoré poukazujú na významný pokles rizika vzniku diabetu v populácii pacientov s dlhodobou zmenou životného štýlu.
Cvičenie či dostatočne intenzívny pohyb dokáže veľmi efektívne zlepšiť citlivosť tkanív na inzulín, a to platí aj pre starších ľudí. Zlepšuje sa tak metabolizmus glukózy, ale aj metabolizmus tukov a bielkovín. Vytrénovaný sval si dokáže lepšie poradiť s náložou tukov, čo nás chráni pred poklesom účinkov inzulínu (inzulínová rezistencia). Ten sa spája so zvýšeným rizikom vzniku cukrovky 2. typu. Cvičenie je aj účinným stimulom proteosyntézy – teda tvorby bielkovín. Dôležité je pritom dbať na dostatočný prívod bielkovín v strave. Rovnako platí, že pod vplyvom cvičenia dochádza k reštrukturalizácii a k zlepšeniu rôznych fyziologických funkcií viac-menej všetkých tkanív a orgánov.
Cvičenie je v podstate efektívnym „detoxom“ (aj keď je to vágny pojem a často sa zneužíva). Pri pravidelnej pohybovej aktivite sa totiž mení spektrum bioaktívnych molekúl v krvi. Riziko vzniku mnohých ochorení úzko súvisí aj so zmenami kvantity a kvality kostrového svalstva a tukového tkaniva, ktoré významne súvisia najmä s pohybom a so stravou. Sval aj tuk sú sekrečne aktívne tkanivá, ktoré do krvi uvoľňujú množstvo bioaktívnych molekúl podobných hormónom. Kedy sa to deje? Kostrový sval uvoľňuje tieto látky najmä pri pohybe, sekrečná aktivita tukového tkaniva úzko súvisí so stavom a reguláciou zásob energie. Molekuly uvoľnené zo svalu i tuku sa dostanú do krvi, a krv ich dopraví – všade. Do celého tela, ku každej bunke. Konečným výsledkom tejto komplexnej komunikácie v tele trénovaného človeka je zlepšenie štruktúry a funkcie pankreasu, mozgu, pečene, ale aj samotného svalu či tukového tkaniva, v rámci celkovej „prestavby“ organizmu.
Svalstvo teda nie je len orgánom pohybu, ale zohráva kľúčovú úlohu aj pri koordinácii adaptačnej odpovede na pohyb. Keď cvičíme, tancujeme alebo beháme, stávajú sa naše svaly zdrojom signálov – molekúl, ktoré zabezpečujú adaptáciu aj na úrovni iných, vzdialených tkanív a orgánov, a do značnej miery sprostredkujú zdravotné benefity cvičenia. Tento dialóg svalu s telom je pritom veľmi odlišný v trénovanom a netrénovanom svale. K ďalším benefičným účinkom úpravy životosprávy (redukcia hmotnosti / úprava výživy a pohybovej aktivity) patrí pokles viscerálneho (vnútrobrušného) tuku, ktorý sa prejaví poklesom obvodu pása, ďalej pokles chronického systémového zápalu v krvi, zlepšenie citlivosti na inzulín atď.
V zdravotníctve sa zatiaľ pravidelná pohybová aktivita s cieľom zvýšenia celkovej fyzickej zdatnosti a funkčnej kapacity využíva len málo, a možno tento koncept v aktuálnej situácii v zdravotníctve vyznieva ako utópia. A predsa ťažko nájsť efektívnejší prostriedok, ako zabrániť zhoršovaniu metabolizmu a ako znížiť riziko cukrovky 2. typu aj iných ochorení, a vyhnúť sa liekom – ako práve dostatočná dávka primerane intenzívnej fyzickej aktivity. Takže sa treba spotiť. Navyše takouto prevenciou či liečbou vo včasných, preklinických štádiách, výrazne znižujeme pravdepodobnosť, že budeme v budúcnosti liečiť kvantum svojich bolestí a neduhov liekmi.
Pozornosť by si v tomto smere zaslúžilo aj školstvo. Motivujúca telesná výchova, ktorá deti baví, má potenciál nielen vypestovať návyk na pravidelný pohyb a zdravší životný štýl, ale je aj skvelou prevenciou / liečbou obezity a významne znižuje riziko vzniku metabolických ochorení. Skvelým „vedľajším účinkom“ je, že cvičenie dokáže zlepšiť aj akademické výsledky študentov.
Dávka pohybovej aktivity, ktorú odporúča Svetová zdravotnícka organizácia s cieľom dosiahnuť pozitívny účinok na zdravie, je 30 minút stredne intenzívnej aeróbnej (vytrvalostnej) aktivity aspoň päťkrát týždenne (pre deti je to jedna hodina intenzívnej fyzickej aktivity denne), plus 10-tisíc krokov denne (v závislosti od dĺžky kroku to môže byť asi 7 až 9 km). K tomu je optimálne pridať dvakrát do týždňa hodinku silového tréningu (v posilňovni alebo aj doma, s vlastným telom či s činkami).
Klišé „nikdy nie je neskoro“ tu našťastie platí. Štúdie ukázali, že zvýšenie zdatnosti pravidelným cvičením aj vo vyššom veku, v prípade predtým sedavých päťdesiatnikov alebo šesťdesiatnikov, dokáže významne redukovať úmrtnosť (počet úmrtí sa v takejto populácii znížil na polovicu, čo je skutočne významný efekt). A je tam veľa ďalších benefitov – zlepšenie metabolizmu a zníženie rizika cukrovky, zlepšenie pamäte, kvality života atď.
Jednoznačne pozitívny vplyv má prerušovanie sedavého správania – a to na hmotnosť aj na metabolizmus. Ak večer strávite polhodinu rýchlou chôdzou alebo cvičením vo fitnes centre, no v práci ste prakticky non-stop osem hodín za počítačom, je riziko ochorenia vyššie. Odporúčanie je, každú hodinu sa postaviť a prejsť sa (už spomínané schody, steper, pár drepov…). Existuje aplikácia do mobilu, ktorá vás upozorní, že už pridlho sedíte. Takáto maličkosť má merateľný pozitívny efekt, čo sa týka obvodu pása, metabolického rizika a kumulatívneho zvyšovania hmotnosti s vekom.
Foto na titulke: Shutterstock
OBEZITA Slovenská obezitologická asociácia (SOA) upozorňuje, že súčasťou zlepšenia manažmentu obezity na Slovensku musí byť aj vn
ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL Na Slovensku, a platí to aj pre iné krajiny Európskej únie, sa obezita stále vníma a chápe ako voľba životného š
Čo vám napadne pod pojmom obezita? Obezita nie je len estetický problém, ale predovšetkým problém zdravotný, ktorý sa spája s obsahom tuku v
OBEZITOLÓGIA Počet ľudí trpiacich obezitou sa od roku 1975 celosvetovo takmer strojnásobil. V roku 2016 mala nadváhu alebo obezitu viac a
ROZHOVOR Dnes sa už obezita nepovažuje za estetický problém, alebo následok pacientovho výberu zlého životného štýlu, ale za ochor
Aj keď už viac ako rok čelíme pandémii ochorenia COVID-19, niekoľko posledných desaťročí tu máme aj neustále narastajúcu pandémiu obezit
