Ľudský organizmus je miestom plným mikroživota, ktorý má obrovský vplyv na naše zdravie. Najväčší počet mikroorganizmov sa nachádza v hrubom čreve. Akou mierou sa bude podieľať na zdravotnom stave človeka, závisí od zastúpenia druhu mikroorganizmov prevládajúcich najmä v hrubom čreve. Charakter svojej „priateľskej“ mikroflóry získavame ihneď po narodení; aj preto sú pre kvalitný štart do života vhodné prirodzený pôrod a dojčenie. Týmito dvomi udalosťami sa infikujú sterilné sliznice novonarodeného dieťaťa vhodnými mikroorganizmamy, ktorých zastúpenie sa však v priebehu života mení. V ranných štádiách vývoja človeka sa medzi takýmito priateľskými baktériami nachádzajú vo veľkom množstve baktérie rodu Bifidobacterium a so zvyšujúcim sa vekom sa mení zastúpenie bifidobaktérií v prospech rodov Lactobacillus a Enterococcus. Priateľské baktérie vytvárajú ochrannú bariéru v čreve voči patogénnym baktériám, ktoré môžu spôsobiť alimentárne ochorenia, ako sú hnačky, plynatosť a zníženú pohyblivosť čreva. Patogény sú oslabené nízkym pH prostredia, čo vytvárajú priateľské baktérie. Vďaka tomu sa priateľské baktérie stávajú dominantnými baktériami a vyhrávajú boj o živiny so škodlivými baktériami. Na ktorú stranu posunieme ťažisko bojaschopnosti zdraviu prospešných mikrooganizmov je vecou aj našich stravovacích návykov.
Naše stravovacie návyky sa nesú v znamení skrytého príjmu tukov a sacharidov. Mnohí zanedbávame príjem ovocia a zeleniny, ktoré sú základom pre dostatočný príjem vitamínov a vlákniny. Vláknina zohráva nezastupiteľnú úlohu v správnej funkcii čreva. Nerozpustná vláknina tvorená celulózou a hemicelulózou zväčšuje objem stolice, čím napomáha pravidelnému vyprázdňovaniu a teda vylučovaniu toxínov z tela. Látky, ktoré prechádzajú hornou časťou zažívacieho traktu bez natrávenia a stávajú sa zdrojom potravy pre prospešné mikroorganizmy v čreve sa nazývajú prebiotiká (rezistentný škrob, oligosacharidy, maltooligosacharidy, fenoly). Dostatočný príjem ovocia a zeleniny a súčasné prijímanie fermentovaných potravín obsahujúcich živé priateľské baktérie (jogurty, zakysanky, acidofilné mlieko, kvasená kapusta) majú podstatný vplyv na potlačenie nežiaducej, škodlivej mikroflóry. Pri výbere fermentovaných potravín je potrebné si všímať, aké baktérie sa vo výrobku nachádzajú. Je dôležité, aby to boli probiotické baktérie, a aby ich výrobok obsahoval v dostatočnom počte, a aby boli viabilné (živé), pretože potrava prechádzajúca tráviacim traktom sa v žalúdku a tenkom čreve vystavuje veľmi drastickým podmienkam. Mikroorganizmy, ktoré prijímame v potrave, sú na tieto podmienky citlivé. Výrobcovia môžu pre výrobu probiotických potravín použiť len tie baktérie, ktoré sú odolné voči kyslým podmienkam v žalúdku a obsahu žlčových kyselín v tenkom čreve. Ďalším úskalím pri výrobe probiotických potravín je ich viabilita (životnosť) v priebehu doby spotreby. Zachovanie aspoň 10 miliónov živých probiotických mikroorganizmov v jednom grame výrobku počas doby spotreby je technologickou podmienkou pre výrobu probiotických výrobkov.
Priateľské baktérie – probiotiká, sú živé mikroorganizmy, ktoré môžeme prijímať v potrave a prechádzajú hornou časťou tráviaceho traktu bez poškodenia extrémnymi podmienkami v žalúdku a v tenkom čreve. Ich úlohou je ochrana hostiteľa pred patogénnymi baktériami v dolnej časti tráviaceho traktu. Probiotiká (bifidobaktérie, laktobacily) vytvárajú kyslé prostredie nevhodné pre rast patogénov produkciou kyseliny mliečnej v črevnom trakte a uľahčujú absorbciu, vstrebávanie vápnika, horčíka a železa. Svojou činnosťou niektoré priateľské baktérie tvoria vitamín B12. Dnes vieme, že k zdravému črevu neprispieva len kyselina mliečna, ale aj mastné kyseliny s krátkym reťazcom (SCFA). Sú to kyselina octová, kyselina propionová a kyselina butánová. Tieto kyseliny sú zdrojom energie črevného epitelu a zvláštne postavenie prináleží kyseline butánovej. Jej soľ butyrát sodný inhibuje diferenciáciu kolorektálnych nádorových buniek a stimuluje apoptózu , inhibuje činnosť prozápalových cytokínov a napomáha pri regenerácii sliznice. Ochranu voči patogénom probiotiká vytvárajú aj produkciou mikrocídnych látok, môžu syntetizovať bielkoviny alebo peptidy schopné inhibície špecifických patogénnych kmeňov. Niektoré probiotiká majú schopnosť viazať sa s karcinogénom, a tak ho fyzicky odstránia cez výkaly von z tela. Ďalším z faktorov ochrany čreva je tvorba hlienu, ktorý mechanicky vytvorením biofilmu bráni prenikaniu patogénov a karcinogénov do sliznice.
Autor: Ing. Panghyová Elena, Výskumný ústav potravinársky
Tehotenstvo je fyziologický stav, ktorý v nekomplikovaných prípadoch trvá 270 dní. Celé obdobie gravidity sa delí na trimestre a tie sa skla
NFI PROTOKOL Tento príbeh sa začal v Londýne vo Veľkej Británii, kde som pracovala v oblasti biochémie v Imperial College London NHS
Pravdou dnešnej doby je, že farmaceutický priemysel vládne svetu. Nie je tomu inak ani v prípade maku siateho (Papaver somniferum L.). Niet sa
