Tehotenstvo je fyziologický stav, ktorý v nekomplikovaných prípadoch trvá 270 dní. Celé obdobie gravidity sa delí na trimestre a tie sa skladajú z týždňov. Z medicínskeho pohľadu je dôležité, v akom trimestri sa žena nachádza, pretože každý trimester má svoje špecifiká.
Počas tehotenstva by mal byť kalorický príjem vyšší len o asi 20 %, ale príjem vitamínov, minerálov a stopových prvkov by mal byť oveľa vyšší. Dôraz treba klásť na zvýšený príjem zeleniny, ovocia a mliečnych výrobkov. Strava by sa mala skladať z 10 % bielkovín, 35 % tukov predovšetkým rastlinného pôvodu a 55 % uhľohydrátov. Pre správne vyprázdňovanie je dôležité prijímať zvýšené množstvo vlákniny. Okrem stravovacieho režimu je dôležitý aj pitný režim. Denný príjem tekutín by mal presiahnuť 2,5 litra za deň. Vhodné sú nesladené šťavy, ale aj minerálne vody s vyšším obsahom vápnika. Pri plánovanom tehotenstve sa odporúča ešte pred otehotnením zvýšiť príjem kyseliny listovej. Prvý trimester je špecifický tým, že z embrya sa vyvíja plod. V tomto období sa neodporúča užívať lieky, pokiaľ ich neužívanie neohrozuje život matky. Zvažuje sa benefit liečby na matkin život a na život plodu. Pre správny vývoj plodu je veľmi dôležitá vyvážená strava matky. Mnohé ženy však trpia rannými nevoľnosťami, ktoré ich mnohokrát obmedzujú v prijímaní potravy. Na ranné nevoľnosti sa osvedčil zázvor v rôznych podobách, či už ako čaj, tablety, a v poslednom čase tiež ako obľúbená lízanka. V druhom trimestri ustupujú ranné nevoľnosti. Ženy začínajú pomaly priberať na hmotnosti, cítia už pohyby plodu. V tomto sa cítia veľmi spokojne a ich organizmus ešte nie je tehotenstvom tak veľmi zaťažený. V treťom a popôrodnom období sú potrebné zvýšené dávky horčíka a vápnika z dôvodu vyššej spotreby týchto minerálov na tvorbu mlieka. Pri nesprávnom stravovaní môžu ženy trpieť vyššou kazivosťou zubov. Strava tehotnej ženy by mala byť vyvážená a skladať sa zo všetkých potrebných vitamínov, minerálov a stopových prvkov. Ak žena nedokáže pokryť stravovacími návykmi celkové spektrum odporúčaných živín mala by zvážiť používanie voľnopredajných výživových doplnkov. Výživové doplnky sa odlišujú podľa trimestra, v ktorom sa žena nachádza. V prvom trimestri sú výživové doplnky zamerané na doplnenie kyseliny listovej a DHA kyseliny, v druhom a treťom trimestri obsahujú úplné spektrum vitamínov a minerálov. Je vhodné doplnky výživy užívať aj po pôrode, aby sa tvorba mlieka neodrazila na hypovitaminóze matky. Farmaceutický trh poskytuje širokú paletu týchto produktov, preto je na každej žene, ktorý si vyberie. V tehotenstve a popôrodnom období sa odporúčajú nasledovné vitamíny, minerály a stopové prvky:
Kyselina listová – odporúčaná denná dávka 400 µg denne. Je dôležitá pre správny vývoj centrálnej nervovej sústavy. Jej nedostatkom môže vzniknúť defekt neurálnej rúry (rázštep chrbtice). Nachádza sa v zemiakoch, paradajkách, mäse, kapuste a rybách, ale stráca sa tepelnou úpravou potravín. Odporúča sa užívanie v tabletách pred plánovaným tehotenstvom a aj počas celého tehotenstva.
Kyselina dokozahexaénová (DHA) – nenasýtená mastná kyselina, ktorú organizmus nevie produkovať sám. Nachádza sa v tučných morských rybách. Podporuje správny vývoj centrálnej nervovej sústavy. Vitamín E – odporúčaná denná dávka je 10 mg. Podieľa sa na tvorbe červených krviniek, obnove a raste svalovej hmoty. Je dôležitý ako prevencia samovoľných potratov. Nedostatok môže zapríčiniť neplodnosť či zápaly obličiek. Nachádza sa v obilných klíčkoch, olejových výťažkov, sójových bôboch, celozrnnej múke, v obilí a rybách.
Vitamín C – odporúčaná denná dávka je 100 mg denne. Je dôležitý na podporu imunitného systému a hrá dôležitú úlohu ako antioxidant. Pri nedostatku dochádza ku krvácaniu ďasien či vnútornému krvácaniu. Nachádza sa v čerstvom ovocí a zelenine.
Vitamín B1 (tiamín) – odporúčaná denná dávka je 1,1 mg. Má ochra
nný vplyv pri tvorbe toxických látok v organizme, ktoré poškodzujú srdce a nervový systém. Nedostatok sa prejavuje stratou chuti do jedla, brnením v končatinách a nervovými poruchami. Nachádza sa vo vnútornostiach, orechoch, zemiakoch a strukovinách. Vitamín B2 (riboflavín) – odporúčaná denná dávka je 1,4 mg. Jeho úlohou je pomoc pri uvoľňovaní energie z potravy; udržiava dobrý stav pokožky a očí. Nedostatok sa môže prejaviť zápalmi ďasien, jazyka a pálením v očiach. Nachádza sa v mlieku, jogurtoch, vajciach, mäse a rybách. Niacín (vitamín B3) – odporúčaná denná dávka je 17 mg. Je dôležitý pre srdcovú, nervovú a svalovú činnosť. Nedostatok sa prejavuje únavou, depresiou, dermatitídou a anémiou. Nachádza sa v pečeni, sušenom ovocí a orechových plodoch. Kyselina panthoténová (vitamín B5) – odporúčaná denná dávka je 7 mg. Je nevyhnutná na syntézu cholesterolu, tuku a červených krviniek. Pomáha pri poruchách kože a urýchľuje hojenie. Nedostatok môže vyvolať pálenie v prstoch. Nachádza sa vo všetkých potravinách, hlavne v pečeni, sušenom ovocí a v orechoch. Vitamín B6 (pyridoxín) – odporúčaná denná dávka je 1,6 mg. Je dôležitý pre imunitné reakcie organizmu, pre vývoj nervového systému a tvorbu červených krviniek. Jeho nedostatok sa prejavuje anémiou, brnením v končatinách a zápalmi v ústnej dutine. Nachádza sa v mäse, hydine, obilninách, orechoch a banánoch. Vitamín B12 (kyanokobalamín) – odporúčaná denná dávka je 3 µg. Je nevyhnutný na bunkové delenie. Nedostatok sa prejavuje únavou, anémiou, tŕpnutím končatín, poruchami čuchu, degeneratívnymi poruchami nervového systému. Nachádza sa v mäse, hydine, vajciach, mliečnych výrobkoch a rybách.
Vitamín D3 – odporúčaná denná dávka je do 5 µg denne. Môže sa tvoriť v organizme premenou z cholesterolu, a to v koži pôsobením ultrafialového žiarenia. Je dôležitý pre hospodárenie organizmu s vápnikom. Jeho nedostatkom dochádza k poruchám v látkovej výmene vápnika, čím trpia hlavne kosti, ktoré sa demineralizujú a deformujú. Nachádza sa v rybacom tuku, mlieku a vaječnom žĺtku.
Biotín (vitamín H) – odporúčaná denná dávka je 100 µg. Je dôležitý ako súčasť enzýmov pri trávení a látkovej výmene. Nedostatok je vzácny, vzniká pri užívaní antibiotík a môže sa prejavovať vypadávaním vlasov, anorexiou alebo anémoiu. Nachádza sa skoro vo všetkých potravinách.
Betakarotén – odporúčaná denná dávka 6 – 15 mg. Provitamín vitamínu A je dôležitý pre biochemické procesy pri videní a pri vývoji a tvorbe buniek. Nedostatok vedie k šeroslepote a k poruchám rastu. Nachádza sa v pečeni, mlieku a vaječnom žĺtku ako vitamín A a ako provitamín v zelenine. Nadmerné dávky môžu spôsobiť predávkovanie, čoho následkom je odlupovanie rohovky či deformácie plodu.
Vápnik – odporúčaná denná dávka je 1 200 mg. Spolu s vitamínom D a fosforom sa zúčastňuje na tvorbe kostí, zubov a pohybového aparátu. Nedostatok spôsobuje triašku, spomalenie rastu a rednutie kostí. Nachádza sa hlavne v mlieku a mliečnych výrobkoch, orechoch a zelenej zelenine. Horčík – odporúčaná denná dávka je 320 mg. Zúčastňuje sa veľkého počtu biochemických procesov, vrátane metabolizmu nukleových kyselín a bielkovín. Nedostatok spôsobuje brnenie končatín, poruchy srdcovej činnosti alebo zvýšenie hladín tukov v krvi. Nachádza sa v banánoch, cereáliách, chlebe a strukovinách. Jód – odporúčaná denná dávka je 300 µg. Zabezpečuje správny vývoj jedinca rovnako po fyzickej, ako aj po duševnej stránke. Nedostatok sa môže odraziť v zastavení fyzického a mentálneho vývoja jedinca. Nachádza sa v rybách, mlieku, vajciach a jodizovanej kychynskej soli.
Meď – odporúčaná denná dávka je 1 mg. Zúčastňuje sa na stavbe kostí a činnosti nervového aparátu. V organizme spolupracuje so zinkom. Nedostatok môže viesť k anémii, spomaleniu nervového vývoja a zníženiu hladín hemoglobínu. Nachádza sa v hríboch, strukovinách, obilninách a v celozrnných výrobkoch.
Mangán – odporúčaná denná dávka je 2 mg. Podporuje vývoj kostí a tvorbu pohlavných hormónov. Jeho nedostatok zapríčiňuje spomalenie rastu a vývoja. Nachádza sa v ovse, arašidoch a mandliach.
Selén – odporúčaná denná dávka je 75 µg. Spolu s vitamínom E ovplyvňuje elasticitu tkanív, spomaľuje degeneráciu buniek a tkanív. Nedostatok sa prejavuje stratou elasticity kože a problémami so srdcom. Nachádza sa v rybách, mäse, mlieku a orechoch.
Zinok – odporúčaná denná dávka je 16 mg. Podporuje imunitnú odpoveď organizmu a je zodpovedný za prenos genetickej informácie. Jeho nedostatok spôsobuje redukciu plodu a vývoja pohlavných orgánov. Nachádza sa v mäse, rybách, pečeni, vajciach, mlieku a mliečnych výrobkoch.
Železo – odporúčaná denná dávka je 30 mg. Podieľa sa na tvorbe červených krviniek a je potrebný pre
rast. Nedostatok sa prejavuje anémiou, celkovou slabosťou a zhoršuje udržiavanie telesnej teploty. Nachádza sa v mäse a vnútornostiach.
Ústav farmakológie a klinickej farmakológie LF UK, Bratislava
NFI PROTOKOL Tento príbeh sa začal v Londýne vo Veľkej Británii, kde som pracovala v oblasti biochémie v Imperial College London NHS
Pokiaľ ide o stravovanie, 21. storočie sa nesie v znamení poznania, že probiotické baktérie sú našimi priateľmi. Môžu nám pomôcť preko
Pravdou dnešnej doby je, že farmaceutický priemysel vládne svetu. Nie je tomu inak ani v prípade maku siateho (Papaver somniferum L.). Niet sa
