„Základnou formou komunikácie medzi manželmi sú hádka a mlčanie. To prvé vie ľahko vyprovokovať to druhé. To druhé zasa býva často následkom toho prvého. Takto sa niektorí manželia dokážu zabávať celé roky.“
Napísal som vo svojej knihe Návod na manželstvo a na túto tému sa na internetovom fóre rozvinula pozoruhodná debata. Je užitočným doplnením klasického výskumu.
Zakladateľ vedy o manželstve – matrimoniológie, doktor Miroslav Plzák, spísal niekoľko základných pravidiel partnerskej hádky. K nim patrí aj pozoruhodný zvyk hádať sa večer. Je to logické. V dnešných hektických časoch majú manželia naozaj čas na hádku akurát pred spaním. Cez deň sa nestretnú.
Najčastejším dôvodom na hádku sú peniaze. On málo zarába, ona veľa míňa. Aj keď on zarába veľa, ona míňa ešte viac. Podľa čitateľky Dagmar je to vlastne večný problém: „Ak je peňazí málo, tak obsah je jasný, ak ich je veľa, tak tiež je o čom: napríklad kam a koľkokrát na dovolenku, či šetriť alebo kúpiť piaty mobil do štvorčlennej rodiny, ale napríklad aj podpora širšej rodiny jedného z manželov.“ Zároveň dodáva, že s narastajúcou emancipáciou žien, ktoré už dokážu byť sebestačné, by práve tento „uholný kameň“ svárov mal postupne ustupovať do úzadia.
História nám dáva pozoruhodný príklad ďalšej večnej témy manželských hádok. Je zo života spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského a jeho ženy Hany, ktorá o tom vo svojich Spomienkach napísala: „Tajovský prišiel domov hladný. Znervóznela som, lebo obed ešte nebol hotový. Urobila som totiž pririedku zápražku… Sypem múku, miešam, prisýpam, polievka stále nehustne, vtom hladný Tajovský skríkne, až mi od ľaku vypadla vareška z ruky a ja som sa v úžase a prekvapením nad jeho krikom a nespokojnosťou rozplakala…“
Našťastie, jedlo je najľahšie riešiteľný problém a hádkam okolo neho sa vyhneme radou z knihy Návod na manželstvo: „Kŕmte tú beštiu pravidelne a včas!“
Ďalšou „obľúbenou“ témou hádok sú deti. Dožadujeme sa dôslednosti v ich výchove, sťažujeme sa na vzájomné podkopávanie autority. A do toho ešte poznámky našich pubertálnych detičiek. Téma na celú encyklopédiu.
V internetovej debate na odznel aj názor anonymného muža: „Myslím, že hlavný dôvod hádky je, ak sa jeden z partnerov cíti vnútorne zranený a podvedený (oproti tomu, čo očakával od partnera). Ak je druhý z partnerov napádaný výčitkami alebo agresiou, tak sa bráni, čo vedie k ďalšiemu ubližovaniu a odcudzovaniu. Je dôležité vedieť zastaviť sa. Je to ťažké, ale dá sa to naučiť – dá sa naučiť ODPÚŠŤAŤ. Nie slovami, ale vnútorne.“
Iná účastníčka debaty, Júlia: „Myslím si, že sa najčastejšie hádajú, keď majú pocit, že ich partner v niečom podcenil. To asi každý znáša najťažšie. Teda nie tak hádky o probléme, ale o sebe – ako ty ma vidíš a zle vidíš! Téma poslúži akákoľvek. Takže by možno celkom stačilo nepodceňovať partnera.“
K tomu dodala čitateľka Lívia: „Hádka je podľa mňa technicky nezvládnutá výmena názorov“.
Doktor Plzák radí, aby sme spor ukončili, ak do desiatich minút nedospejeme k žiadnemu záveru. Pretože potom sa už nehádame o probléme, ale vyťahujeme staré hriechy a bolesti. A najmä nastupujú osobné urážky.
Čitateľka Dagmar to vystihla: „Najviac asi zraňuje urážanie milovaných predkov, najmä u mamičkárov, to je tenký ľad: nevstupovať! A ak žena partnerovi vykričí, že: ´Si krpatý, plešatý a tlstý´, ťažko on potom uverí, že je najpríťažlivejším mužom v spoločnosti.“
„Je lepšie,“ radí čitateľka Júlia, „posadiť sa a sťažnosti si napísať. Minimálne po dvoch hodinách si ich prečítať a zistíte, že osem bodov z desiatich nie sú tak hrozné ako ten deviaty.“
Čitateľka Lívia dodáva: „Podľa mojich skúseností sa dá omnoho viac s mužom vybaviť pokojným tónom, v čase, keď je naladený na počúvanie, ako nejakým škriekaním o oktávu vyššie.“
Podľa viacerých čitateliek nie je udobrovanie sexom najlepší nápad. Chýba duševná pohoda a tiež môže vzniknúť dojem, že sa tým nič nerieši, len odďaľuje. To už viac pomáha „neverbálna komunikácia“. Čitateľka Júlia odporúča: „V tichosti začať robiť niečo, čo má partner možnosť oceniť.“ Napríklad aj obľúbené jedlo. Skvelým prostredníkom sú aj zvieratá. Cez ne sa dá začať komunikovať nanovo, zmierlivejšie.
Najdôležitejšia správa na záver – tí, čo sa hádajú, žijú dlhšie! Profesor Ernest Harburg z Univerzity v Michigane viedol 17-ročný výskum, pri ktorom sledoval 192 manželských párov vo veku od 35 do 69 rokov. Výsledky preukázali, že potláčanie hnevu a napätie sa čoskoro odrazia na zdraví partnerov. V prípade 26 párov, ktoré sa úporne vyhýbali hádkam a radšej mlčky trpeli zlosťou, došlo v priebehu štúdie k úmrtiu buď jedného alebo oboch partnerov. Záver je jasný a má tri ponaučenia.
Nie sme jediní, ktorí sa vo vzájomnej komunikácii dostali až k partnerskej hádke.
Neriešme teda spory tak, ako keby ten prvý musel byť aj náš posledný pred rozvodom.
Hádka má byť ako letná búrka – priniesť svieži vzduch a vyčistiť oblohu…
